V roku 2025 sa na súdoch uzavrelo viacero sledovaných prípadov, Pavla Ruska dvakrát právoplatne oslobodili

Podľa obžaloby navštívil Rusko v roku 1997 Mikuláša Černáka v Banskej Bystrici s tým, aby Klaus Volzovú uniesli, donútili ju prepísať jej podiel v spoločnosti Markíza – Slovakia na neho a potom ju odstránili. Podľa predsedu senátu krajského súdu Michala Kačániho dokazovaním nebolo vyvrátené, že Rusko v inkriminovanom čase oslovil Černáka a „sondoval“ možnosť riešiť svoj problém s Volzovou, ostalo to podľa neho len v rovine „myšlienkového procesu vysloveného nahlas“.

Rovnako v septembri 2025 senát Krajského súdu v Bratislave právoplatne oslobodil Ruska vo kauze známej ako Maják nádeje. Odvolací súd totiž skonštatoval, že nezisková organizácia pod Ruskovým vedením fungovala a zabezpečovala všetko, čo mala. „Nebolo preukázané, že obžalovaný použil finančné prostriedky na iný účel, ako bolo určené,“ uviedla predsedníčka senátu Danica Veselovská. Podľa obžaloby z finančných prostriedkov určených na fungovanie Majáka nádeje Rusko financoval muzikál Rómeo a Júlia, ktorý produkoval v Prahe. Konkrétne išlo spolu o 101-tisíc eur, pričom financie pochádzali od Bratislavského samosprávneho kraja (15-tisíc eur) a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (86-tisíc eur). Mestský súd Bratislava I ho v tejto veci v novembri 2023 uznal za vinného, odvolací súd však v októbri 2024 toto rozhodnutie zrušil. Následne prvostupňový súd v marci 2025 vyriekol oslobodzujúci rozsudok, čo odvolací súd potvrdil

Najvyšší súd SR v októbri zamietol odvolanie podnikateľa Štefana Žigu, ktorý je príbuzným súčasného podpredsedu parlamentu Petra Žigu. Musí tak v rámci právoplatného rozsudku zaplatiť peňažný trest 100-tisíc eur, ktorý mu vymeral Špecializovaný trestný súd v októbri 2024. Podnikateľa uznali za vinného z trestného činu podplácania. Podľa obžaloby konkrétne Žiga podplácal bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka, pričom mu odovzdal 85-tisíc eur.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal v máji zatiaľ neprávoplatne za vinného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Za prečin podplácania mu uložil peňažný trest vo výške 200-tisíc eur. Pokiaľ by ho Kažimír nezaplatil, sudca Milan Cisárik určil náhradný trest jeden rok väzenia. Kauza sa týka úplatku 48-tisíc eur pre bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Obhajoba voči verdiktu podala odvolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd SR.

Neprávoplatný rozsudok si tiež vypočul Juraj Cintula, ktorý v roku 2024 strieľal na predsedu vlády Roberta Fica. Špecializovaný trestný súd ho v októbri uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku, pričom mu uložil trest odňatia slobody na 21 rokov. Cintula voči rozsudku podal odvolanie. V priebehu procesu sa vyjadril, že premiéra nechcel zabiť, iba zraniť, aby nemohol vykonávať funkciu predsedu vlády.

Z vinného uznal ŠTS v októbri aj podnikateľa Michala Suchobu, ktorému uložil peňažný trest 500-tisíc eur. Zároveň dostal aj trest prepadnutia veci, konkrétne finančnej čiastky 400-tisíc eur. Suchobu uznali v rámci kauzy Mýtnik za vinného z machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Spod obžaloby z legalizácie výnosov z trestnej činnosti ho súd naopak oslobodil. Rozhodnutie ŠTS zatiaľ nie je právoplatné.

V júni naopak ŠTS spod obžaloby vo veci prijímania úplatku zatiaľ neprávoplatne oslobodil bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála. Ako uviedol samosudca Miroslav Mazúch, dôvodom je, že nebolo preukázané, že sa žalovaný skutok stal. Exminister čelil obžalobe z prijatia úplatku 50-tisíc eur za to, aby v roku 2018 zariadil odblokovanie rozhodovacích procesov na Slovenskom pozemkovom fonde. Ten však trval na svojej nevine.

Senát Okresného súdu Trnava na verejnom zasadnutí v septembri nevyhovel návrhu na podmienečné prepustenie a doživotie odsúdeného Mikuláša Černáka. Obhajoba podala odvolanie, o veci tak bude ešte rozhodovať Krajský súd v Trnave. Odsúdený bývalý boss slovenského podsvetia je vo väzení už 27 rokov. Slovenská legislatíva umožňuje podmienečné prepustenie aj v prípade odsúdených na doživotie po 25 rokoch a splnení určených podmienok.