Môj profil 
Predplatné
Brianna Wuová, kandidátka do Snemovňe reprezentantov USA uviedla, že rovnaké argumenty o Aškenázi Židoch používala aj skupina bielych rasistov pri vyhrážkach, ktorá počas vývoja počítačovej hry Gamergate posielala ženským vývojárkam videohier vyhrážky smrťou.
Senátor Brian Schatz z Havaja napísal, že článok „prekročil všetky medze a nie z iného dôvodu, len aby provokoval”.
Vo svojom článku sa Stephens opiera o jednu štúdiu z roku 2005, ktorá merala pomocou testov IQ Aškenázi Židov v porovnaní s inými etnickými skupinami.
Testovanie IQ bolo v ostatných vedeckých štúdiách charakterizované ako veľmi zavádzajúce, čiastočne z dôvodu sociologických faktorov a obmedzení toho, čo štandardné testy IQ merajú. Jedného z autorov štúdie, ktorú citoval Stephens, označilo Centrum pre južnú chudobu, kvôli jeho väzbám na biele nacionalistické skupiny, ako extrémistu.
Stephensov článok bol nielen urážlivý, ale autor bol obvinený z toho, že čerpal z pochybných vedeckých poznatkov a z historických zdrojov vyberal čerešničky.
Článok sa rýchlo rozšíril online a vyvolal natoľko búrlivé reakcie že sekciu komentárov v deň uverejnenia článku uzavreli.
The New York Times sa za rozhodnutie článok uverejniť postavil a jediné, na čo sa denník zmohol bolo to, že po masívnej kritike na začiatok článku pridal komentár, ktorý “vysvetľuje”, že sa autor a ani noviny s danou kontroverznou štúdiou nestotožňujú, a že článok nebol myslený tak, aby mal vyvolať dojem, že sú Židia nadradená rasa. V “neskôr prilepenom” komentári sa doslovne uvádza:
„Po uverejnení článku sa pán Stephens a jeho redaktori dozvedeli, že jeden z autorov článku, ktorý zomrel v roku 2016, propagoval rasistické názory. Pán Stephens túto štúdiu ani názory jej autorov nepodporil, ale chybou bolo, že ju citoval nekriticky. Výsledkom bolo, že článok zanechal u mnohých čitateľov dojem, že pán Stephens tvrdil, že Židia sú geneticky nadradení. To nebol jeho úmysel. Namiesto toho tvrdil, že kultúra a história sú kľúčovými faktormi židovských úspechov a že ako on „aj Západ by si najlepšie mohol ctiť princíp rasového, náboženského a etnického pluralizmu nie ako nevraživého prichýlenia votrelcov, ale ako potvrdenie svojej rozmanitej identity. V tomto zmysle, to čo robí Židov špeciálnymi je to, že špeciálni nie sú. Oni sú autentickí.”
The Times tiež z článku odkaz na štúdiu odstránil.
Čitatelia však ani tento komentár tak milo neprivítali a mnohí neboli k novinám milosrdní vôbec. V mnohých prípadoch tvrdili, že už zrušili svoje predplatné a aj vysvetľovali ostatným, akým spôsobom sa dá čo najjednoduchšie predplatné zrušiť.
Reakcie sú celkom pochopiteľné. Či už sa noviny za článok dodatočne tak povediac “na pol úst” ospravedlnili, je jedna vec. Fakt je, že článok vydali a svoj doplňujúci komentár a dištancovanie sa k rasistickej štúdii zverejnili až po masívnej kritike. Pre mnohých asi nebol argument “všimnutia si” rasistického pôvodu autora štúdie až po vydaní článku dostatočne presvedčivý.
Článok, ktorý viedol k jasnému pobúreniu verejnosti poukázal na realitu, že sa v židovskej komunite nenachádzajú len obete rasistickej diskriminácie, ale že aj v tejto komunite existujú členovia, ktorí propagujú rasistické myšlienky a sú o nadradenosti a genialite židovskej rasy presvedčení.
Čo chcel New York Times týmto článkom získať je naozaj otázne. Možno si redaktori mysleli, že je jedno aké reakcie článok vyvolá, hlavne že bude dosť provokatívny a zvýši tým čítanosť. Avšak byť provokatívny za každú cenu môže byť nebezpečné a viesť k zbytočnému násiliu.
V sobotu v New Yorku pobodal útočník päť ľudí v dome konzervatívneho rabína a utiekol. Židovská organizácia vyhlásila, že sa útok stal po dňoch “zvýšeného antisemitického napätia”.
To, že tento hanebný čin s článkom vôbec nesúvisí, sa teda v žiadnom prípade celkom vyvrátiť nedá.
Andrea Lopatková
.JPG)
.jpg)
