Môj profil 
Predplatné
Vo svojom komentári pre portál Prvnízprávy.cz sa Bašta zamýšľa nad ostrou reakciou ukrajinského ministerstva zahraničia kvôli tomu, že Zeman prijal najprv delegáciu zástupcov rusínskej menšiny a neskôr aj delegáciu krymských Tatárov, ktorí sú lojálni voči dnešnej ruskej vláde.
“Ide o veľmi paradoxný jav v rámci súčasného trendu politickej korektnosti a únijnej podpory všelijakých menšín. Tam dokonca platí nepriama úmera – čím je daná menšina menšia, tým hlasnejšie ju v EÚ podporujú,” poznamenal Bašta.
“Náš pán prezident podporil dve národnostné a jazykové menšiny, a napodiv sa stretol s negatívnymi reakciami nielen na Ukrajine, ale aj v mainstreamových médiách,“ doplnil.
Kontroverzné návštevy
Na začiatku septembra sa Zeman v Prahe stretol s delegáciou Svetovej rady Podkarpatských Rusínov. Na schôdzke im Zeman sľúbil, že o ich problémoch bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymerom Zelenským. Český prezident sa vyslovil za decentralizáciu Rusínov, ale nie nezávislosť alebo autonómiu. Kvôli stretnutiu so zástupcami Rusínov si ukrajinské ministerstvo zahraničia predvolalo českého veľvyslanca Radka Matulu.
Neskôr pri oslavách štátneho sviatku 28. októbra na Pražskom hrade bola na slávnostnej recepcii prítomná zástupkyňa krymsko–tatárskeho spolku Kyrym birligi, ktorý vyjadruje podporu ruskej vláde. Aj v tomto prípade bol predvolaný český veľvyslanec, aby podal vysvetlenie.
“V prípade členov spolku krymských Tatárov sa tak stalo asi preto, že do Prahy prišli z Krymu, a nie z ukrajinského exilu, takže nabúrali obraz utláčaného národa. Prijatie rusínskej delegácie pri príležitosti stého výročia pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu (3. 9. 1919) potom zasiahol súčasný kyjevský režim na najcitlivejšom mieste,” myslí si Bašta.
Jazykový zákon
Podľa bývalého veľvyslanca na Ukrajine už druhé desaťročie prebieha násilná ukrajinizácia národnostných menšín. V júli tohto roku na Ukrajine začal platiť tzv. jazykový zákon, ktorý vo verejnej sfére fakticky urobil ukrajinčinu za jediný povolený jazyk. Podľa Baštu zákon zasiahol predovšetkým školstvo.
“V roku 2014 v krajine bolo 621 rusky hovoriacich škôl, dnes len 194 a od septembra 2020 aj ony prejdú na vyučovanie v ukrajinčine,“ uviedol.
Na jazyky iných národnostných menšín sa budú kritériá zákona vzťahovať až od septembra 2023 a potom vyučovania v školách takisto prejde na ukrajinčinu.
Tieň Donbasu
Podľa Baštu týmto Kyjev porušuje Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý podpísal v roku 2005. Dôvodom má byť obrana ukrajinských národných záujmov.
“Kritika a odvetné opatrenia prišli len z Budapešti, Varšavy a Bukurešti, Brusel si zatiaľ hrá na mŕtveho chrobáka a ukrajinskú národnostnú politiku toleruje,“ píše Bašta. “Ide o jediný povolený a nekritizovaný nacionalizmus v Európe. Asi pre jeho prvoplánové protiruské zameranie,” tvrdí.
Podľa neho to sú ale práve Rusíni, ktorých situácia je na Ukrajine zo všetkých národnostných menšín tá najhoršia. Ako národ ich uznáva 28 štátov vrátane Českej republiky, ale na Ukrajine sú považovaní len za etnografickú skupinu a Rusínčina je považovaná za ukrajinské nárečie.
“Každú ich snahu o národnú emancipáciu považuje Kyjev za separatizmus. Keďže však v Zakarpatí žijú spoločne s asi stopäťdesiattisícovou maďarskou menšinou, a už v roku 1991 usilovali o autonómiu, pri súčasnom tvrdom kurze násilnej ukrajinizácie tu ľahko môže vzniknúť ďalší problém podobný Donbasu,” podotkol Bašta.
.JPG)
.jpg)
