ZMOS reaguje na podanie verejného ochrancu práv k stavebnej amnestii

„Bez určitých funkčných ustanovení v stavebnej legislatíve by nebolo možné reálne sa vysporiadať s veľkým množstvom starých nelegálnych stavieb, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

Ide najmä o drobné stavby, ktoré sú funkčne a prevádzkovo naviazané na hlavné stavby. ZMOS zároveň zdôrazňuje, že dodatočná legalizácia stavieb nemôže byť bezpodmienečná a nemôže smerovať k oslabeniu územného plánovania ani k zvýhodňovaniu rozsiahlej výstavby realizovanej v rozpore so zákonom.

Rozlišovanie medzi drobnými stavbami naviazanými na hlavné stavby a stavbami s významným dopadom na územie považuje ZMOS za nevyhnutné. V prípade investičných alebo developerských stavieb považuje za samozrejmé uplatnenie miestneho poplatku za rozvoj podľa platnej legislatívy, pričom „dodatočná legalizácia stavby nemôže znamenať finančné zvýhodnenie oproti tým stavebníkom, ktorí postupovali v súlade so zákonom“. ZMOS zároveň vníma argumentáciu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského v časti ochrany princípov právneho štátu, právnej istoty a rovnosti pred zákonom „ako argumentačne presvedčivú“. Podanie podľa združenia otvára dôležitú odbornú diskusiu o tom, ako nastaviť stavebnú amnestiu tak, aby riešila historické problémy nelegálnej výstavby, no zároveň primerane chránila práva osôb, ktoré dodržiavali právne predpisy.

Združenie miest a obcí Slovenska zároveň deklaruje, že bude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu SR a je pripravené aktívne sa zapojiť do odbornej diskusie o prípadnej úprave legislatívy tak, aby bola funkčná, spravodlivá a dlhodobo udržateľná v praxi.“