Prezident si chce podľa svojich slov detailne prechádzať novelu Trestného zákona, paragraf za paragrafom, a presvedčiť sa, či sa napĺňajú alebo nenapĺňajú výzvy tých, ktorí ho žiadajú zákon nepodpísať. „Odmietam akékoľvek spájanie sa s tým, či vyhovieme tej alebo druhej strane,“ vyhlásil.

Pri zmene inštitútu tzv. kajúcnika sa bude prezident pýtať aj súdnej moci, ako si bude vykladať konkrétny paragraf, „aby nebolo dotknuté žiadne právo človeka brániť sa pri vlastnom probléme, ale zároveň do akej miery má alebo nemá byť vierohodný kajúcnik“. Pellegrini chce tiež vedieť, či môže zmenou zákona dôjsť k ohrozeniu vyšetrovania mafiánskych vrážd či k ohrozeniu odhaľovania zásadnej trestnej činnosti. Prezident si želá, aby sa Slovensko nevrátilo do obdobia rokov 2020 až 2023, keď sa diali podľa neho politicky motivované trestné stíhania. No zároveň sa nepozerá na to, či sa zmena zákona dotkne podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD).

Pri posudzovaní o podpise novely Trestného zákona sa prezident pozerá aj na problematiku tzv. Benešových dekrétov. Je to podľa neho citlivá téma, ktorá môže začať znepríjemňovať vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. „Načo je dobré, že sa vôbec táto téma otvorila, čomu slúži a aký bude jej výsledok?“ pýta sa hlava štátu.

Úrad na ochranu oznamovateľov

Pri vete o zmene ÚOO na nový úrad nebol prezident podľa svojich slov na strane skupiny policajtov – tzv. čurillovcov. Namietal spôsob prerokovania, mal obavy o eurofondy a fungovanie agendy obetí trestných činov. Preferoval by, ak by sa takéto zmeny diali hneď po vzniku vlády. „Po dvoch rokoch mi to prišlo zvláštne, účelové aj nevkusné, ako to prebiehalo,“ skonštatoval Pellegrini. Zdôraznil, že má informácie z eurokomisie, že veľmi pozorne sleduje situáciu okolo zmeny úradu. Prezident je zvedavý, čo zásadné sa zmení v krajine, ak zákon, týkajúci sa nového úradu, nadobudne účinnosť a či to prinesie nejaký „zázrak spravodlivosti“.

Reagoval aj na kritiku od premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a šéfa SNS Andreja Danka po tom, čo vetoval zákon. „Ak chce prezident rozhodovať spravodlivo, nemôže od prvého momentu, keď sa stal prezidentom, kalkulovať a rozhodovať tak, aby bol ako keby u časti spektra ďalej obľúbený a už kalkuloval s tým, že ho znovu zvolia za prezidenta,“ reagoval na slová Danka o podpore Pellegriniho do ďalších volieb. „Nebol by som potom úplne svojprávny,“ dodal. To, kto ho podporí v ďalšej prezidentskej kampani, bude Pellegrini riešiť v roku 2029, a bude podľa neho otázne, či v tom čase bude mať ešte vyjadrenie Danka k jeho podpore „nejakú váhu“.

Možné pozastavenie eurofondov

V prípade, že by Ústavný súd SR nakoniec odobril zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, Európska komisia môže proti Slovensku okamžite začať konanie, ktoré by znamenalo pozastavenie eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti. V rozhovore pre spravodajskú televíziu TA3 to povedal prezident Peter Pellegrini s tým, že má z EK takéto signály.

„To je niečo, čo nemôžem dopustiť vo vzťahu k obyvateľom tejto krajiny,” uviedol prezident v súvislosti s tým, že zákon o transformácii ÚOO najskôr vetoval a potom nepodpísal. Pripomenul pritom, že s európskych peňazí sa na Slovensku stavajú napríklad železnice, nemocnice alebo školy. „Tam je pre mňa zásadné chrániť záujmy Slovenska a obyvateľov. To nie sú politické rozhodnutia,” skonštatoval Pellegrini.

V Európskej komisii podľa prezidenta momentálne v súvislosti s ÚOO svieti „obrovský červený výkričník”. „Mám zvnútra komisie informácie, že veľmi, veľmi pozorne sledujú túto situáciu a úrad a jeho zrušenie môže byť vážnym dôvodom na pozastavenie eurofondov a plánu obnovy,” zopakoval prezident. Doplnil, že o tejto skutočnosti je podľa neho dobre informovaný aj predseda vlády Robert Fico. „Pretože má priame linky na Európsku komisiu,” dodal Pellegrini.