Môj profil 
Predplatné
Matovič aj Štefanec sa vyjadrili v tom zmysle, že EÚ je dobrá vec a treba ju podporovať, lebo je to mierový projekt. Argumentovali skutočnosťou, že na území Európskej únie už 74 rokov nebola vojna. Nuž, pozrime sa bližšie na toto tvrdenie.
Odhliadnime najprv od „mierne nepresného“ tvrdenia, že to bola práve EÚ, čo udržiavalo mier v Európe tých 74 rokov, keďže EHS, predchodca EÚ, bolo založené v roku 1958, európsky menový systém v roku 1978 a samotná Únia až v roku 1993. Je však Únia ako taká garantom mieru? Ak áno, akým spôsobom?
Starý citát hovorí, že vojna je iba pokračovaním politiky inými prostriedkami. Vojna začne vtedy, keď nejaký štát, silnejší než jeho protivník – čiže zväčša sa naň hodí označenie veľmoc, alebo aspoň miestna veľmoc – usúdi, že bude preň výhodné napadnúť inú krajinu, aby dosiahol svoje mocenské a ekonomické ciele.
V Európe boli vojny odnepamäti, ale od čias druhej svetovej vojny prestali. Prečo? Už nemajú jednotlivé krajiny záujmy, ktoré sa nedajú presadiť vojensky? Teda nie že by nám bolo treba vojnu, božeuchovaj! Vojna je tá najhoršia vec a buďme vďační za každý mierový deň. Ale nedá sa nepoložiť otázku: ako presne to teda EÚ robí, ak údajne chráni kontinent pred vojnou?
Zástancovia EÚ by nám vysvetlili, že v EÚ je diskusia, kde sa všetky problémy vydiskutujú, prijmú sa euroopatrenia a nie je potrebné bojovať. Áno, to by mohla byť pekná odpoveď na položenú otázku.
Ale toto všemocné „vydiskutovanie si“ sa dá interpretovať aj trochu inak. Vojny vždy rozpútavali tí silní, veľmoci, aby získali vplyv a obsadili územie. Konečným stavom všetkých vojen je, že veľmoc zaberie územie protivníka. Na tom území sa potom už vojny skončia, lebo tam už nedochádza ku konfliktu viacerých mocí, keďže tam platí už iba jedna zvrchovaná moc. Nuž a niekto by mohol vidieť situáciu v EÚ práve z tohto uhla pohľadu: nedochádza tu k vojnám, lebo tu proti sebe reálne nesúperia zvrchované centrá moci, keďže skutočná moc je tu už iba jedna, centrálna bruselská.
Z tohto uhla pohľadu je výborným mierovým projektom každá veľká ríša. Zoberme si napríklad Sovietsky zväz: bojovali azda počas jeho existencie jednotlivé zväzové republiky proti sebe, napríklad Lotyšsko proti Uzbekistanu alebo Ukrajina proti Rusku? Nie, nebojovali – aj tam sa veci vždy „vydiskutovali“ a verchuška prijala opatrenia. Mohli by sme teda tvrdiť, že aj Sovietsky zväz bol skvelým mierovým projektom. Namietnete, že EÚ je voľnejším zväzkom ako ZSSR, a že prijíma rozhodnutia demokratickejšie? Nuž, o tom by sa tiež dalo diskutovať, ale ak sa pozeráme iba na samotnú schopnosť ríše udržať mier, tak v tomto smere tam jednoducho tá podobnosť je.
Vráťme sa však k pôvodnej otázke: je teda zmysluplným argumentom na obhajobu EÚ tvrdenie, že Únia je dobrá, pretože je to mierový projekt? Nie, nie je. Rovnako dobrým mierovým projektom by totiž bolo ľubovoľné iné globálne zoskupenie štátov. Ešte lepším mierovým projektom než EÚ by bola napríklad Veľká euroázijská únia, ktorá by zahŕňala nielen Európu, ale aj Rusko, Čínu, Irán aj Severnú Kóreu – tá by nám zabezpečovala nielen mier v rámci Európy, ale aj ochranu pred napadnutím ázijskými mocnosťami. Tvrdiť, že EÚ je dobrá preto, že je zárukou mieru, je skrátka zlý argument.
Samotná myšlienka EÚ ako koordinačného orgánu nezávislých európskych štátov je pritom dobrá – čo si však pomyslieť o tom, keď jej zástancovia používajú na jej obhajobu nevhodné argumenty? Nemajú azda lepšie? Nerozumejú sami tomu, čo obhajujú? A čo ak majú aj iné ich argumenty podobnú hodnotu?
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
.jpg)
