Americkí analytici sa pozreli na rozhodnutie Dánska z nečakaného a dosť “americko–centristického uhla“. Teda nedali do popredia ekonomické, ale emotívne geopolitické úvahy.
“Dánsko demonštruje prezieravý vzťah k Trumpovi svojím schválením ruského plynovodu do Európy. <…> Schválenie (Nord Stream 2) je ďalšie neúctivé gesto na adresu Trumpa zo strany škandinávskej krajiny po tom, čo odmietla jeho tohtoročný návrh na predaj Grónska. Prezident USA kvôli tomu zrušil štátnu návštevu Dánska,” posťažoval sa Bloomberg.
Ak sa pozrieme na situáciu pod týmto uhlom, môžeme skutočne vidieť na aktivitách Kodane svojráznu, ale dôslednou geopolitickú logiku: malá škandinávska krajina skutočne nemá žiadne konkrétne páky vplyvu na Washington, ale chce reagovať na akcie Trumpovej vlády, ktorá sa fakticky snaží pripraviť Dánsko o územnú celistvosť a nepriamo podporuje grónsky separatizmus. Z tohto hľadiska sa dá nečakané (pretože to tento rok nečakali od Dánska ani tí najväčší optimisti) rozhodnutie o poskytnutí povolení na výstavbu Nord Stream 2 skutočne vysvetliť dosť prirodzeným prianím dánskej vlády spôsobiť bolesť Washingtonu.
Nebola to zrejme jediná úvaha, ktorou sa riadili Dáni, avšak musíme priznať, že istá príchuť protiamerickej zlomyseľnosti v tom je. Potomkovia Vikingov získali krásnu možnosť pomsty spolu so zaistením dodávok plynu v situácii zníženia ťažby plynu v krajine. No, a ekonomické straty Ukrajiny sa v tomto prípade dajú považovať za nepriamu škodu z úspešnej operácie s cieľom potrestania USA za ich neúmerné geopolitické ambície. Nie je to po prvý raz, čo Kyjev platí za Američanov. Na Ukrajine si na to zvykli. Neobhajovali snáď demonštranti na Majdane práve právo trpieť za americké ambície?
Útecha pre ukrajinských politikov a expertov prišla z Nemecka. List Die Welt povedal, že boj okolo výstavby plynovodu Nord Stream 2 skončil v skutočnosti víťazstvom Ukrajiny. Podstata tohto “víťazstva“ spočíva podľa verzie autora článku v tom, že kvôli odloženiu výstavby plynovodu bude Gazprom nútený podpísať zmluvu o tranzite plynu cez ukrajinské územie za podmienok výhodných pre Kyjev.
Problém s touto interpretáciou udalostí však spočíva v tom, že prieťahy s výstavbou plynovodu v podstate nemenia nič na trojstranných rokovaniach medzi Moskvou, Bruselom a Kyjevom. Keby sa nejakým spôsobom podarilo odložiť výstavbu na rok alebo dlhšie, potom by to skutočne vytvorilo isté problémy, ale Dánsko dalo Gazpromu zelenú, bez toho aby počkalo na ukončenie rokovaní a na aspoň nejaký pokrok.
Viac než to, všetky strany plynového konfliktu sa vopred pripravili na scenár, podľa ktorého nebude v roku 2020 dosiahnutá vôbec žiadna dohoda. Neznamená to, že absencia dohôd nespôsobí určité nepohodlie európskym a ukrajinským odberateľom a tiež ruskému exportu plynu, dôležité je ale pochopiť, že nad Gazpromom nevisí žiadny Damoklov meč, ktorý je potrebné v najbližšie mesiace odstrániť akýmkoľvek spôsobom a za akékoľvek peniaze.
Situácia je skôr diametrálne protichodná: ak mohol Kyjev predtým počítať s tým, že Kodaň bude zdržiavať výstavbu ešte niekoľko mesiacov a poskytovať mu čas, potom bola táto nádej zmarená.
Malo by to prinútiť ukrajinskú stranu k rýchlym ústupkom. Pričom nádeje na to, že prípadné americké sankcie proti spoločnostiam zúčastňujúcim sa výstavby plynovodu Nord Stream 2 ju dokážu zastaviť alebo aspoň zadržať, sa budú topiť s každým dňom a každým položeným kilometrom plynovodu. Čo pripravuje Ukrajinu o ešte jeden tromf. Viac než to, súdiac podľa evolúcie postoja európskych účastníkov rokovania v rámci trojstranných diskusií o ukrajinskom tranzite má Kyjev pred sebou scenár, podľa ktorého môže vôbec zostať na neurčitú dobu bez dlhodobej zmluvy o tranzite plynu.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič už pripustil možnosť “dočasného“ použitia Gazpromom ukrajinských plynovodov na obdobie 1. januára – 1. júla 2020 v súlade s európskou legislatívou. Ukrajinský parlament zároveň urýchlene (pod zjavným nátlakom Bruselu) ukončuje reformu ukrajinského zákonodarstva.
Ukončenie procesu umožní použitie ukrajinského potrubia bez dlhodobej zmluvy. Skúsenosti a politická prax medzinárodných vzťahov napovedajú, že pravdou je často výrok “nie je nič trvalejšieho ako dočasné“.
V tejto schéme nie je dlhodobá zmluva vôbec potrebná (európske zákony v oblasti plynu boli vôbec sformulované práve so zámerom zlikvidovať všetky dlhodobé zmluvy na plynovom trhu kvôli zníženiu cien). Tiež každý mesiac tohto “dočasného použitia“ približuje Gazprom k možnosti plnohodnotnej práce s Nord Stream 2. Čo zase veľmi oslabuje pozície Ukrajiny na rokovaniach.
Aké “víťazstvo“ Ukrajiny v tom uvidel Die Welt, nie je vôbec jasné. Môžeme ale predpokladať, ako sa bude vyvíjať situácia okolo plynovodu Nord Stream 2.
Z cynického hľadiska by bolo pre EÚ výhodné presvedčiť Kyjev, že Ukrajina skutočne nad všetkými zvíťazila a že ďalej bude všetko len dobre. Zvlášť potom, čo začnú na Ukrajine platiť kópie európskych zákonov o činnosti energetického systému.
Európska únia bude teda môcť mať súčasne úžitok z lacného plynu z Nord Stream 2 a zachovať si povesť dobrodincov v očiach časti ukrajinskej spoločnosti. Tento prístup sa len na prvý pohľad zdá nemožným. Súdiac podľa historických precedensov sa môže skutočne podariť.
Ivan Danilov





















