Západná diplomacia v rozvojovom svete zlyháva

Brusel 9. apríla 2023 (HSP/Niccolo/Foto:Pixabay)

Podľa všeobecnej múdrosti malo Rusko vstúpiť na Ukrajinu s obrovskou silou. Nestalo sa tak. Zdravá múdrosť tiež tvrdila, že ruská ekonomika bude rýchlo ochromená po sérii sankcií, ktoré nasledovali po invázii na Ukrajinu. To sa nestalo. Všeobecná múdrosť (aspoň na Západe) sa domnievala, že veľká časť Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky bude stáť na strane Ukrajiny a Západu a postaví sa proti Rusku, píše rešpektovaný konzervatívny analytik Niccolo Soldo vo svojom poslednom príspevku

Neschopnosť Západu pod vedením USA zabezpečiť si podporu rozvojového sveta v snahe neutralizovať Rusko je jeho najväčším zlyhaním od začiatku vojny pred niečo vyše rokom. Skutočnosť je taká, že západná diplomacia nielenže zlyhala vo veľkej časti Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, ale Čína a Rusko sa na týchto miestach výrazne presadzujú na úkor Západu.

Na rozdiel od minulého storočia si však tentoraz tieto krajiny nemôžu a ani by nemali tak ľahko vyberať. Rusko to chápe. Západ nie.

Nie je tajomstvom, že Afrika sa zdráha otvorene odsúdiť konanie Ruska na Ukrajine alebo sa podieľať na úsilí Západu o sankcie a izoláciu bojujúcej krajiny. Namiesto toho tieto krajiny naďalej prijímali svojho dlhoročného partnera s otvorenou náručou – všeobecne odsudzovali vojnu, ale nie Rusko.

Napríklad v Malawi považujú ruské dodávky desiatok tisíc ton hnojív uprostred celosvetového nedostatku bojujúci poľnohospodári za nebeský dar, pričom minister poľnohospodárstva krajiny s vďakou označil Rusko za “skutočného priateľa”. A ohlásené plány Moskvy poslať 260 000 ton hnojív do krajín na celom kontinente určite rozšíria podobné pocity.

V našej krajine Kongo-Brazzaville podpísala vláda s Ruskom uprostred vojny s Ukrajinou päť významných dohôd o spolupráci vrátane výstavby nového ropovodu a posilnenia vojenskej spolupráce.

Táto šarmantná ofenzíva, ktorú výrazne vedie Lavrov, ktorý od januára navštívil Juhoafrickú republiku, Eswatini, Angolu, Eritreu, Mali, Sudán a Mauritániu, podporuje proruské postoje na celom kontinente a je v ostrom kontraste s vlažným Macronovým africkým dobrodružstvom.

Rusko, podobne ako Čína, ponúka investície, pomoc a podporu. Západ však trvá na poučovaní týchto krajín a často sa uchyľuje k zastrašovaniu:

Keď bol Macron na tlačovej konferencii opakovane požiadaný, aby odsúdil podporu Rwandy povstalcom M23, ktorí spôsobujú chaos na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR), čo je situácia veľmi podobná poloskrytej podpore Ruska donbaským separatistom v posledných rokoch, urobil azda najväčšie faux pas svojej cesty. Dokonca sa pustil do poučovania konžského prezidenta o slobode tlače.

Napriek vzletnej rétorike francúzskeho prezidenta o “nových vzťahoch” a “nových začiatkoch” bol jeho výbuch ďalšou trpkou pripomienkou dlhodobého paternalistického a nesúrodého postoja Európy k Afrike – toho istého postoja, v rámci ktorého desaťročia európskeho politického a vojenského vplyvu na kontinente nepriniesli zmysluplný pokrok, ak nie aktívne podkopávanie úsilia.

Afričania sú z toho múdri a odmietajú to ďalej znášať, o čom svedčia rastúce protifrancúzske nálady v západnej Afrike. Rusko, Čína a ďalšie krajiny – hoci zďaleka nie sú bez výčitiek – sa len chopili ponúknutých príležitostí.

Rusko dodáva tovar, zatiaľ čo Západ káže:

Okrem toho sa Rusko v poslednom desaťročí stalo najväčším dodávateľom zbraní v regióne a nedávno uskutočnilo spoločné námorné cvičenia so Združením krajín juhovýchodnej Ázie. Indonézia, Filipíny a Malajzia odmietli uvalenie sankcií na Moskvu a Malajzia začiatkom tohto roka podpísala memorandum o porozumení s cieľom zlepšiť obchod s poľnohospodárskymi výrobkami.

Týmto krajinám nemožno vyčítať spoluprácu s medzinárodnými partnermi v záujme riešenia ich najnaliehavejších spoločenských priorít. Nemožno im vyčítať ani to, že berú európske reči o medzinárodných hodnotách a zmenách s rezervou, keď tieto údajné zmeny nevyplývajú z uznania súčasných nedostatkov, ale z vnucovania nových globálnych trendov.

Aké poučenie možno poskytnúť o územnej celistvosti a spravodlivosti, keď udalosti z roku 2011 v Líbyi a ich trvalé dôsledky zostávajú v mysliach Afričanov traumatizujúco čerstvé? Alebo keď postoj, ktorý tieto krajiny zaujali vo vzťahu k vojne na Ukrajine, je takmer totožný s postojom Európy ku konfliktu na východe KDR?

Aké ponaučenie si treba vziať z toho, že európske súdy pristúpili k zabaveniu malajzijského majetku a nehnuteľností v hodnote 15 miliárd dolárov na základe pochybnej arbitráže, ktorú schválil španielsky arbiter, ktorému hrozí trestné stíhanie? A kto z toho bude mať skutočný prospech vzhľadom na to, že tento nárok na zvrchované územia, odvodený od dohody z polovice 19. storočia medzi dávno zaniknutým sultanátom a britskou spoločnosťou z koloniálnej éry, financujú neznámi investori z tretích strán?

Paternalizmus plodí opovrhnutie. Keď sa objavia výhodné alternatívy, ľudia sa k nim prirodzene hrnú.