Peking 25. septembra 2022 (HSP/globaltimes/Foto:Pixabay)

Od nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi, najmä po tom, ako Peking potvrdil podpísanie bezpečnostného paktu s Honiara, je táto tichomorská ostrovná krajina vystavená “prívalu neopodstatnenej a nemiestnej kritiky, dezinformácií a zastrašovania”, ako v piatok vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN (VZ OSN) ostro zdôraznil predseda vlády Šalamúnových ostrovov Manasseh Damukana Sogavare

Zoznam je dlhý. Napríklad, keď v apríli navštívila krajinu delegácia USA vedená koordinátorom Rady pre národnú bezpečnosť pre indo-pacifický región Kurtom Campbellom, varoval, že Washington “primerane zareaguje”, ak sa na Šalamúnových ostrovoch objaví akákoľvek čínska vojenská prítomnosť.

Predovšetkým je dôležité poznamenať, že tieto kritiky sú zamerané na podkopanie spolupráce, ktorá je nastavená medzi Čínou a regionálnymi krajinami na základe zvrchovanej rovnosti, čo dokazuje, že Washington nikdy nepovažoval tichomorské ostrovné krajiny (PIC) za zvrchované štáty, ani nikdy nevnímal úsilie Číny v tichomorskom regióne v rámci bežných medzinárodných pravidiel, ale skôr z geostrategického hľadiska, pričom sa považuje za výlučného dominantného hráča v tomto regióne. USA a ich spojenci sa obávajú, že spolupráca medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi sa stane vzorom a povedie k tzv. dominovému efektu v Tichomorí a navyše v rozvojovom svete.

Napriek tomu, že Šalamúnove ostrovy sú malou krajinou, majú rovnaké právo ako USA vybrať si, s kým budú rozvíjať vzťahy. Keď teda USA, Austrália a ďalšie západné krajiny očierňujú bilaterálnu spoluprácu Číny so Šalamúnovými ostrovmi, nielenže tým poškodzujú záujmy Číny, ale pošliapavajú aj dôstojnosť a národnú suverenitu ostrovnej krajiny a predstavujú strategickú hrozbu, ktorej podstatu ilustroval Sogavare vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN.

Preto Washington trvá na posilnení “Partnerov v modrom Tichomorí” (PBP) zameraných na “koordináciu pomoci strategicky dôležitému regiónu” napriek existujúcemu Fóru tichomorských ostrovov (PIF), v ktorom sú zahrnuté takmer všetky súčasné a potenciálne členské štáty PBP, či už ako členské krajiny alebo partneri v dialógu. Je však dobre známe, že USA zvyknú súťažiť o dominanciu pri zapájaní sa do multilaterálnej spolupráce. Vzhľadom na to, že je relatívne ťažké prevziať kontrolu v rámci PIF, Washington dáva prednosť tomu, aby sa sám ujal vedenia pri vytváraní nového mechanizmu, v ktorom môže dominovať, a to PBP, ktorý sa má čoskoro rozšíriť o Kanadu a Nemecko.

Ak to USA myslia s PIC vážne, nemali by ignorovať zmluvu z Rarotongy, ktorá je zmluvou o bezjadrovej zóne južného Pacifiku (SPNFZ), ktorú Sogavare zdôraznil vo svojom prejave na VZ OSN, namiesto toho, aby presadzovali nové aktivity AUKUS. Podľa piatkových informácií denníka Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na západných predstaviteľov, administratíva Joea Bidena rokuje s Austráliou o výstavbe niekoľkých prvých ponoriek na jadrový pohon pre túto krajinu v USA. USA a Spojené kráľovstvo ako dve hlavné jadrové mocnosti rozbíjajú globálny režim nešírenia jadrových zbraní a predstavujú najpriamejšiu hrozbu pre SPNFZ tým, že zavádzajú dohodu o jadrových zbraniach s nejadrovou krajinou.

Bez ohľadu na dôraz na “konvenčné zbrane”, ktoré ponorky s jadrovým pohonom nesú, ich prítomnosť v Austrálii by znamenala, že krajina by mohla byť poháňaná k budovaniu zodpovedajúcej infraštruktúry a prístavu, ktorý by slúžil ako základňa pre jadrové ponorky USA a Spojeného kráľovstva v južnom Tichomorí, čím by sa splnilo želanie Washingtonu udržať strategický pivot spájajúci Tichý a Indický oceán. USA jednoducho využívajú “nuklearizáciu” Austrálie na odstránenie politických prekážok vstupu amerických jadrových ponoriek do južného Tichomoria. Bol by to spúšťač rozpadu SPNFZ.

Na okraj tohto zasadnutia VZ OSN sa čínsky štátny radca a minister zahraničných vecí Wang Yi stretol s ministrom zahraničných vecí Šalamúnových ostrovov Jeremiahom Manelem. Wang zdôraznil, že spomedzi šiestich platforiem spolupráce prispôsobených pre PIC, ktoré sa týkajú zmeny klímy, znižovania chudoby, poľnohospodárstva, pripravenosti na katastrofy a zmierňovania ich následkov, boli niektoré dokončené, zatiaľ čo ostatné sa budú postupne zavádzať.

Čínske projekty zahraničnej spolupráce majú dve najvýraznejšie črty. Prvým je, že sa na ne neviažu žiadne politické podmienky a krajiny sú si rovné z hľadiska suverenity bez ohľadu na ich veľkosť, na rozdiel od hospodárskych investícií Západu do krajín globálneho Juhu. Po druhé, čínska zahraničná spolupráca sa zameriava predovšetkým na zvyšovanie životnej úrovne a požiadaviek na udržateľný rozvoj cieľových krajín. Celá čínska zahraničná spolupráca je v zásade zameraná na vytvorenie medzinárodného prostredia mieru a rozvoja.

Pokiaľ ide o nadchádzajúci samit USA – tichomorské ostrovné krajiny, ktorý sa bude konať 28. – 29. septembra vo Washingtone, objektívne povedané, samit, ako aj niektoré následné opatrenia budú do určitej miery zohrávať úlohu vzhľadom na to, že rozvoj ZKÚ si vyžaduje širšiu globálnu angažovanosť. Napriek tomu je vzhľadom na to, čo Západ v histórii urobil rozvojovému svetu, veľmi otázne, či takáto spolupráca môže politicky zaručiť zvrchovanú rovnosť regionálnych krajín a v praxi uprednostniť ich skutočné potreby.

Skúsenosti z minulosti nás naučili, že malé rozvojové krajiny sa často musia vzdať suverenity, aby získali zdroje od Západu, čo je problém aj v roku 2022. Ak tento samit americko-tichomorských ostrovných krajín predstaví ďalšie projekty založené na geopolitických záujmoch Západu, tieto plány budú tiež opakovať chyby investícií Západu s mnohými inými rozvojovými krajinami, najmä africkými štátmi, počas studenej vojny ̶ programy, ktoré nedosiahli svoj zamýšľaný cieľ, alebo dokonca úplne zlyhali.

Autor By Yang Xiyu je starším výskumným pracovníkom Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií.