Bratislava 20. novembra 2018 (HSP/Foto:Goethe-Institut BA Twitter)
Od roku 2015 sa zbieral a zaznamenával materiál zo života nemeckých menšín na Slovensku, z ktorých tohto roku vznikol celovečerný dokumentárny film “Smutné jazyky”
Takzvaní Karpatskí Nemci prichádzali na územie Slovenska od 13. storočia. Pomáhali tu budovať priemysel, baníctvo, postavili väčšinu najkrajších miest a mestečiek. Po nástupe Hitlera k moci sa začala ich z Nemecka riadená nacifikácia. Nie všetci jej však podľahli, viacerí bojovali v SNP, iní zomierali v nemeckých koncentrákoch. Po skončení druhej svetovej vojny muselo zo Slovenska odísť na základe tzv. Benešových dekrétov 84 % nemeckých obyvateľov.
Dnes hrozí vyhynutie aj tomu zvyšku. Ich jazykové dialekty sú unikátne, pretože sa líšia od dialektov v samotnom Nemecku. Ale ako hovorí režisérka filmu Anna Grusková, nejde len o ukázanie krásy odchádzajúcich jazykov a kultúr, ale aj politický rozmer histórie Karpatských Nemcov, o zabudnuté príbehy kolektívnej viny, na ktorejkoľvek strane, ktorej sa Slovensko nedokázalo pozrieť rovno do očí a povedať o nej pravdu.
S filmom “Smutné jazyky” sa budú môcť v nasledujúcich týždňoch zoznámiť diváci v rôznych regiónoch Slovenska, kde bude premietaný a kde tvorcovia – režisérka Anna Grusková, germanista Jozef Tancer- ponúknu osobnú účasť v diskusii. Zatiaľ sú dohodnuté mestá Bratislava, Banská Štiavnica, Chmelnica, Medzev, Trnava Kežmarok, Nitrianske Pravno, Kľačno. Dokument je oživením zabudnutej kapitoly našich dejín a tiež dôkazom, že “oficiálny” dejepis je o niečom inom, než mnohí ľudia na Slovensku naozaj prežili.
Film už uviedli na piatich miestach v Nemecku a v Rakúsku, a to práve v oblastiach, kde žijú komunity vyhnaných zo Slovenska v povojnovom období (napríklad Bernried pri Mníchove). Tam spôsobil výraznú emocionálnu odozvu a ľudia boli zaň veľmi vďační. “Pre Slovensko je to možno malá téma, ale pre strednú Európu je to obrovská téma” zhodnotil Jozef Tancer.
“História Karpatských Nemcov na Slovensku bola od konca 2. sv. Vojny až po súčasnosť predmetom nenávisti, rozpakov, váhania a neskôr zjednodušovania na foklórne tradície.”
“V jazyku sa skrýva moc, za to, čo hovoríme, nás môžu aj zabiť. Chceme sa s germanistom Jozefom Tancerom po filme rozprávať s publikom, pozývame aj odvážnejších pamätníkov a pamätníčky, máme už viacnásobnú skúsenosť, že pri takých náročných témach majú ľudia veľkú chuť sa porozprávať,” povedala Anna Grusková.
Vo filme sú spomenuté aj najtragickejšie prípady zločinov na nemeckej menšine, a to vyvraždenie dediny Sklené a masaker cestujúcich z vlaku pri Přerove.
Peter Vanád