Česká republika 25. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR – Milan Kapusta)
Demagogické podsúvanie zástancov tradičnej rodiny, že si na deti robia majetnícky nárok, je podľa českého europoslanca Tomáša Zdechovského úplne nezmyselné. Na príklade Nórska poukázal ako chápe táto škandinávska krajiny vzťah medzi rodičmi a ich deťmi a na základe toho, následne pristupuje aj k ich “sociálnej ochrane”.
Podľa nórskej ideológie Barnevernetu je dieťa chápané ako jednotlivec s vlastnými prejavmi, nie ako majetok rodičov. „Ale skutočne nejaký rodič chápe svoje dieťa ako svoj majetok?“, pýta sa Zdechovský a následne vysvetľuje, že on osobne sa so žiadnym podobným rodičom nestretol. Takže podsúvanie tohto názoru rodičom, ktorí chcú žiť a vychovávať deti v rodine, je podľa jeho slov prinajmenšom nepatričné, ak nie hlúpe.
„Medzi biologickým rodičom a jeho dieťaťom vzniká ničím nenahraditeľný vzťah. Ten je pozorovateľný aj u detí, ktoré svojho biologického rodiča stratia a nezáleží, v akom veku to bolo. Skôr alebo neskôr sa u dieťaťa dostavia základné otázky: Kto som? Kam patrím? Prečo som taký, aký som? Odkiaľ pochádzam? A kto ich má matka? Kto je môj otec? Kto sú moji starí rodičia a kde žijú?,“ uvádza.
Ale absencia odpovedí môže byť pre dieťa úplne frustrujúca a traumatizujúca. A preto sa Zdechovský opäť pýta: „nie je neochota a neschopnosť vrátiť ukradnuté deti biologickým rodičom všetkých týchto nórskych neomarxistických ideológov najväčším týraním dieťaťa?“
Jeho odpoveď je kladná, pretože Nóri cez sociálnych inžinierov pretrhávajú väzby medzi biologickou rodinou a dieťaťom v mene „záujmu dieťaťa“. A to Zdechovský považuje za úplne neospravedlniteľný zločin. Ako príklad uvádza rozdelenie synov Česky Evy Michalákovej, ktorí boli umiestnení v dvoch odlišných rodinách bez umožnenia dennodenného kontaktu medzi sebou a zároveň s biologickou rodinou, čo v budúcnosti bude mať na ich vzťahy veľmi nedatívny dopad.
Zdechovský zároveň vo svojom blogu poukázal na ďalšiu dôležitú vec, o ktorej sa aktuálne diskutuje aj na Slovensku. Jeden zo zamestnancov Barnevernetu mu totiž tvrdil, že pre deti a ich formovanie je ďaleko dôležitejšie ako vzťah s matkou, kedy a ako sú umiestnené do škôlky, respektíve jaslí. Najlepší vek je jeden rok. Nie sú to práve tieto myšlienky, ktoré sa aktuálne snažia niektorí presadiť aj na Slovensku?
„Popravde vo mne vždy podobné tvrdenie matiek alebo sociálnych inžinierov o nutnosti “zapojenie ročných detí do kolektívu” vyvolávajú záchvaty smiechu. Aj keď vo svojej podstate to vlastne smiešne vôbec nie je,“ uvádza na záver europoslanec Tomáš Zdechovský.