Bratislava 3. júna 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Obrovským prekvapením eurovolieb je nepopierateľne KDH. Po neúspechu v parlamentných voľbách, ktoré z KDH urobili mimoparlamentné hnutie a politického outsidera, je to úspech. Napriek tomu, že v prieskumoch obsadzuje spodné priečky a nezriedka sa potáca okolo hranice zvoliteľnosti, či nezvoliteľnosti, tak sa KDH podarilo predbehnúť aj SaS. Čo sa udialo a prečo KDH rastie? Odkiaľ naberá svoje preferencie? A rastie naozaj?
Redakcia hlavných správ má prístup k dátam agentúry VOX (voxprieskum.sk), ktoré analyzujú toky voličov Kresťansko-demokratického hnutia. Agentúra VOX sleduje preferencie politických strán kontinuálne a vyhodnocuje ich v reálnom čase. Rovnako vyhodnocuje, ako sa mení sympatia voličov k jednotlivým stranám. Aktuálny graf preferencií je denne aktualizovaný, dostupný na sieti Facebook.
Parlamentné voľby v roku 2016 dopadli pre KDH katastrofálné – so ziskom 4,94 % im ušla účasť v parlamente a ostali pred jeho bránou. Na parlamentnú politickú hru sa používajú žetóny a KDH prišla o všetky parlamentné. Skončila mimo hru. V eurovoľbách sa naopak prebojovala k dvom mandátom a aj v grafoch preferencií je viditeľné, že mierne rastie.
Hlina naštartoval pomerne kontroverzný pololiberálny prístup ku vyslovene konzervatívnej politike KDH. Toto si zaručene nájde svojich sympatizantov, ale aj odporcov. Nasledujúce grafy agentúry VOX ukazujú, ako sa menili sympatie voličov KDH v období od 9. 5. 2019 do 31. 5. 2019.
Preferenčný grafy agentúry VOX demonštruje, že KDH rastie. Kým 9.5.2019 dosahovala KDH 4,4 % v preferenčnom grafe, 31.5.2019 je to už 4,8 %. Migračné grafy voličov ukazujú, že kým 9.5.2019 len 34 % pôvodných voličov KDH tvorilo ich elektorát, 31.5.2019 je to už 58%. V absolútnej hodnote – 9.5.2019 tvorilo ich preferenciu len 1,5 voličov KDH (z 4,4). 31.5. to už bolo 2,8. Hnutiu sa dobre vedenou kampaňou evidentne darí presviedčať pôvodných voličov, že voliť KDH má zmysel. Zásadne sa znížil prísun voličov, predtým inklinovali SaS. Toto je ťažko vytknúť KDH – Sulíkova SaS mala pred eurovoľbami intenzívnu kampaň a toto je jeden z jej efektov.
KDH sa cez veľmi finančne náročnú kampaň (druha najdrahšia) do eurovolieb podarilo zredukovať aj počty odchádzajúcich voličov. Kým 9.5.2019 si KDH dokázala uchovať 31% svojho elektorátu, 31.5.2019 je to už 40%. Dokázala zamedziť migrácii k Sme rodina (z 2% na 0%), smerom k Oľano (z 4% na 2%) a k ĽSNS (z 5% na 2%). Zásadne sa Hlinovi podarilo zredukovať aj odsun preferencií k novej strane Záborskej a Škripeka. Kým 9.5.2019 si brala Kresťanská únia 11%, tak 31.5.2019 len 4%.
Veľmi nemilým konkurentom Kresťansko demokratického hnutia je koalícia PS-Spolu a nová strana Andreja Kisku. Berú hnutiu dohromady približne 30% voličov. Veľmi pekne v grafoch vidno, ako 9.5. bolo 21% naklonených Kiskovi a 10% PS-Spolu. Vplyvom kampane do eurovolieb a vplyvom Kiskovej prirodzenej nečinnosti sa k 31.5.2019 tento pomer zmenil: Kiska 16%, PS-Spolu 16%. Je pochopiteľné, že Kiska ako úradujúci prezident nemôže kampaňovať tak, ako PS-Spolu. Každopádne – je to zásadný úbytok KDH a pôsobením na tieto kategórie voličov by vedelo hnutie Alojza Hlinu zaujímavo rásť.
Záver
Grafy agentúry VOX detailnejšie vysvetľujú, čo ukázali eurovoľby. Tie sa svojou nízkou účasťou dajú považovať za test voličských základní politických strán. Stabilná voličská základňa KDH sa ustálila a upevnila z 34% na 58%. Je ľahko čitateľné, že rastie dôvera v KDH v radoch jej pôvodných voličov a vďaka tomu sa im darí rásť. Ak by sa Hlinovi podarilo presvedčiť svojich voličov, že v budúcej koalícii s Kiskom a PS-Spolu bude garantom konzervatívnych hodnôt, možno by sa mu podarilo zredukovať úbytok k týmto stranám, naberať a urobiť z KDH opäť plnohodnotného hráča slovenskej politiky.
Čo sa týka jeho odmietania koalície so stranou Oľano Igora Matoviča, tak sa to zdá byť pochopiteľné. Oľano v poslednom čase stráca, do europarlamentu sa takmer nedostalo, výsledok 5,25 % sa dá považovať za hraničný. Igor Matovič evidentne vidí, že Oľano je na zostupnej trajektórii a hľadá koaličných partnerov, aby neostal pred bránou NRSR. Hlina si myslí, že Matoviča nepotrebuje. Jeho KDH rastie, tak nemá dôvod na svojom chrbte odniesť Igora v roku 2020 do parlamentu.
Čísla však mýlia aj samotného Hlinu. KDH v roku 2014 získalo vo voľbách do Európskej únie 13,21 % pri účasti 13,05 % čo v nomináli znamenalo 74 108 hlasov. V tohtoročných voľbách získalo KDH 9,62 % hlasov čo znamenalo 95 588 hlasov, teda o 21 480 hlasov viac. A práve toto číslo metie Hlinu, voličov KDH ako aj ostatných a to z toho dôvodu, že bolo dosiahnuté pri omnoho vyššej účasti – účasti 22,74 %.
Tento rozdiel v účasti znamená, že v roku 2019 by KDH vzhľadom na vyššiu účasť malo dostať pomerne k roku 2014 127 571 hlasov ale dostalo len 95 588.
Z toho vyplýva, že KDH kleslo o 31 983 hlasov. Od volieb 2014 do volieb 2019 sa teda KDH prepadlo o 25 %. Aký majú na tom podiel Hlinove experimenty ťažko povedať. Každopádne vo voľbách do Národnej rady, ktoré sa konali v roku 2016 teda po tu spomínaných voľbách v 2014 roku do EÚ KDH dostalo iba 4,94 % a tak je dosť možné, že v nasledujúcich voľbách, ktoré budú o necelý rok dostane KDH ešte menej hlasov.
Preto zdieľať Hlinové sebavedomie, ktoré je vyprodukované medzimesačným nárastom po finančne veľmi nákladnej kampani je veľmi nebezpečné a skôr sa v KDH musia zamyslieť, ako zastaviť dlhodobý prepad.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
7.9°C
Streda 
Štvrtok 
12.3°C
7.6°C
12.2°C
Streda 
Streda 
Streda 
FOTO DŇA
