Môj profil 
Predplatné
Odmietol však vyzvať slovenskú vládu na dôsledné uplatňovanie princípov partnerskej solidarity vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády (PVV) ako aj strategických dokumentov tak, ako to navrhovala predsedníčka výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).
Je to síce jediný výbor, kde má opozícia väčšinu, chýbali však nezaradení Zsolt Simon a Miroslav Beblavý, ktorí sa ospravedlnili a dvaja poslanci ĽSNS hlasovali so zvyškom koalície. Cséfalvayovej tak neprešiel ani návrh, aby výbor odsúdil použitie chemickej bojovej látky na území spojeneckého štátu ako neakceptovateľné porušenie medzinárodného práva a aby konštatoval, že PVV vlády, spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov a Bezpečnostná stratégia SR jasne stanovujú záujmy a priority zahraničnej politiky SR.
Lajčák poslancov uistil, že Slovensko jednoznačne odsúdilo útok, vnímame ho ako porušenie Dohovoru o zákaze chemických zbraní, ako aj medzinárodného práva. “SR tiež kategoricky odmietla tvrdenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí, že látka by mohla pochádzať zo Slovenska. Ruská strana sa za to ospravedlnila,” pripomenul.
Našu solidaritu s Veľkou Britániou sme teda podľa ministra vyjadrili a berieme s plnou vážnosťou ich podozrenie, že za útokom je s najväčšou pravdepodobnosťou Rusko. Slovensko sa aj preto rozhodlo požiadať Rusko o vysvetlenie, pričom ruský veľvyslanec nás informoval, že majú eminentný záujem na vyšetrení prípadu. Lajčák zároveň 28. marca na rokovaní Bezpečnostnej rady SR informoval o aktuálnej situácii a v rovnaký deň sa vláda stotožnila s jeho odporúčaním povolať slovenského veľvyslanca v Rusku na konzultácie. “Britský minister zahraničných vecí Boris Johnson na to zareagoval ďakovným listom,” podotkol.
Lajčák ubezpečil, že jeho rezort dôsledne sleduje vývoj prípadu, o situácii diskutuje a je v intenzívnom kontakte s britskými aj európskymi partnermi. “Podľa vývoja situácie sme pripravení prijímať iné opatrenia,” dodal.
Cséfalvayová sa však domnieva, že reakcia SR bola nedostatočná resp. prišla neskôr a v čase, keď už ostatné štáty prejavovali úmysel vyhostiť ruských diplomatov. “Premeškali sme príležitosť prejaviť solidaritu so spojencami v EÚ a NATO. Vzťahy s nimi sú našou prioritou. Bohužiaľ, SR nie je vnímaná ako ten najsolidárnejší partner v EÚ spolu so štátmi V4. Teraz sme mali príležitosť ukázať, kde stojíme a my sme ju premeškali. Nič by nás to nestálo, mohli sme prejaviť, že našimi kľúčovými partnermi sú spojenci v EÚ a NATO,” uviedla.
Podľa Cséfalvayovej vládny program aj Bezpečnostná stratégia SR jasne ukotvuje našu zahranično-politickú orientáciu. “Preto ma mrzí, že náš postoj vyznel váhavo, akoby sme sa nachádzali na pomedzí medzi EÚ a Ruskom. Ale nie, my sme EÚ a my sme NATO. Príde mi to akoby sme prešli od vehementného obhajovania EÚ k obhajovaniu nášho váhavého postoja, ktorý v zahraničí vyvoláva otázniky,” dodala.
Mariána Kéryho(Smer-SD) prekvapilo tvrdenie Cséfalvayovej, že stanovisko našej diplomacie bolo váhavé. “Nikoho z nás netreba presviedčať, že SR je krajina, ktorá sa veľmi komfortne cíti ako súčasť EÚ a NATO. Ale to nevylučuje, že môžeme mať dobré vzťahy aj s Ruskom. A máme ich veľmi dobré. Nikto tu nehovoril o tom, že aj iné krajiny sa zachovali podobne, ako Slovensko. Napr. ani Rakúsko nevyhostilo ruského diplomata, lebo tu chýbajú dôkazy a bez dôkazov sa nemôžu vynášať žiadne súdy. Sme v dobe, keď sa predbiehame, kto si viac kopne do Ruska,” povedal.
Kéry zároveň poukázal na to, že zdravotný stav Skripaľa a jeho dcéry sa zlepšuje. “Ak teda ten útok mali urobiť tajní agenti, tak to bola veľmi odfláknutá práca,” uzavrel.
Cséfalvayovú podporil jej stranícky kolega Martin Fedor (Most-Híd). “To, čo sa nazýva dôvera, sa netvorí deklaráciami či programovými vyhláseniami, ale dennodennou prácou a postojmi. Práve v tejto situácii sa nachádzame. Mrzí ma, že sme sa akoby vyčlenili zo spoločného postupu, ktorý naše strategické dokumenty považujú za národný záujem. Poliaci, Česi či Maďari dokázali v záujme spoločného postupu pristúpiť k týmto krokom,” zdôraznil.
Člen výboru Martin Klus (SaS) sa domnieva, že Slovensko svojou reakciou ukázalo strach. “Je na mieste, aby sme ukázali, že členovia EÚ a NATO držia spolu. Rusko vydalo už viac ako 24 rôznych scenárov na to, čo sa mohlo udiať, pričom jeden z nich zahŕňal aj Slovenskú republiku,” podotkol.
Ľuboš Blaha (Smer-SD) vidí v obviňovaní Ruska hystériu. “Chceme niekoho lynčovať bez toho, aby sme to vedeli preukázať. Samozrejme, SR musí vyjadriť solidaritu, ale otázka je, či si môžme dovoliť obviňovať Rusko bez akýchkoľvek dôkazov,” upozornil. Blahovi sa tiež nezdá, že by Rusko takto zaútočilo krátko pred majstrovstvami sveta vo futbale a látkou, ktorá je s touto krajinou spájaná. “Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou nemá prsty v tomto útoku,” odkázal.
Podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS) tvrdí, že to, že sme zareagovali inak ako naši partneri, je naším právom. “Britské laboratória odmietli potvrdiť, že táto chemická látka pochádza z Ruska. Tu je pozícia SR oprávnená, je potrebné byť opatrný a treba vyčkať na relevantné dôkazy. Potom sa dá konať,” myslí si.
Bývalého dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa (66) a jeho dcéru Juliju (33) našli 4. marca v bezvedomí na lavičke pred obchodným centrom v Salisbury, kde Skripaľ žil. Oboch po útoku hospitalizovali, pričom dlho boli v kritickom stave.
Británia z útoku na dvojicu, pri ktorom bola použitá nervovoparalytická látka novičok vyvinutá v bývalom Sovietskom zväze, obvinila Moskvu. Rusko však akúkoľvek zodpovednosť za útok a všetky ostatné špekulácie odmieta, pričom tvrdí, že program vývoja takejto bojovej látky nebol ani v ZSSR, ani v Rusku. Moskva súčasne žiada od Londýna ospravedlnenie a odpoveď na otázku, na čom sú jeho tvrdenia založené.
.JPG)
.jpg)
