Môj profil 
Predplatné
Pórbandar, prístav s cca 140 tisíc obyvateľmi ležiaci na západnom pobreží Indie je rodným mestom najvýznamnejšej postavy moderných dejín Indie. Móhandás Karamčand Gándhí (nazývaný Mahátma – veľký duch) sa tam narodil pred 149 rokmi a indické veľvyslanectvo pri príležitosti začiatku dvojročných osláv jeho narodenia usporiadalo v Bratislave dve podujatia.
Poludňajšie podujatie sa konalo v aule Ekonomickej univerzity. Veľvyslanec Indie, jeho excelencia Harsh Kumar Jain otvoril podujatie, na úvod ktorého bola vzdaná Gándhímu kvetinová pocta. Potom veľvyslanec predstavil aktivity plánované v súvislosti s Gándhího oslavami v SR a k prítomným prehovoril aj rektor Ekonomickej univerzity.
Ďalším rečníkom bol Eduard Chmelár, analytik, publicista, historik, kandidát na prezidenta SR. Povedal, že Gándhí je jeho celoživotným vzorom a spomedzi mysliteľov vyznávajúcich filozofiu nenásilia bol najvýznamnejší, pretože ju dokázal aj neuveriteľným spôsobom uviesť do praxe. Upozornil, že ani Gándhí nemyslel filozofiu nenásilia tak, že zlu treba zbabelo ustupovať alebo nebrániť sa pri napadnutí. Podľa neho tento prístup spočíva skôr v odstraňovaní zdrojov štrukturálneho násilia. Spomenul aj slovenských mysliteľov minulosti, ktorým boli podobné myšlienky blízke, ako boli napríklad Michal Miloslav Hodža či Ján Maliarik, ale spomenul v tejto súvislosti aj roky 1968 a 1989.
Po Chmelárovi vystúpil bývalý minister medzinárodných vzťahov a spolupracovník viacerých mimovládnych organizácií v SR i zahraničí Pavol Demeš. Spomenul, že aj pre neho je Gándhí trvalou inšpiráciou a hovoril o tom, že dnes je odkaz Gándhího aktuálnejší ako kedykoľvek predtým, lebo sa čoraz menej hovorí o pravde a namiesto toho o záujmoch a vplyve. Nezabudol spomenúť ani Jána Kuciaka.
Nasledovalo vystúpenie Milana Šišmiša zo Slovenskej národnej knižnice, ktorý spomenul situáciu, keď ľudia v kine po skončení filmu o Gándhím spontánne začali tlieskať, hoci neboli prítomní ani herci ani režisér. Aj podľa neho Gándhí bol dôležitou inšpiráciou pre nežnú revolúciu či mierové rozdelenie Česko-slovenska.
Po vystúpení rečníkov bol prítomným premietnutý indicko-slovenský videoklip Gándhího obľúbenej modlitby „Vaishnav Jan To“ naspievaný slovenskou speváčkou Petrou Humeňanskou a začalo sa premietanie filmov o Gándhím.
Premietaním filmov o Gándhím potom pokračoval scenár osláv aj počas druhého podujatia dňa, ktorým bol večerný program. Premietalo sa na fasáde Kernovho domu (budova na rohu Hviezdoslavovho námestia a ulice Rybárska brána) v bratislavskom Starom Meste.
Gándhí sa stal svetovým symbolom mieru, nenásilia, ľudských práv, slobody a boja za spravodlivosť. Inšpiruje ľudí všetkých generácií a národov. Hrozí mu len jedno nebezpečenstvo – a síce, že jeho odkaz ktosi pre potreby našej konzumnej spoločnosti prekrúti podobne ako aj odkazy iných veľkých duchov sveta. Vezmime si trebárs takého Marxa: sníval o nevykorisťovaní a spravodlivej spoločnosti, a dnes je vďaka tvorcom verejnej mienky vnímaný ako symbol totality. Alebo Nietzsche, ktorý sníval o lepšom človeku je vnímaný ako symbol nihilizmu a nacizmu. Ba dokonca samotné slovo filozof, čiže hľadač pravdy, dnes bežne označuje skôr nepraktického pomýleného človeka. A Gándhí? Tomuto právnikovi a bojovníkovi za slobodu a rovnosť svojho ľudu, čiže vlastne revolucionárovi – hoci rozjímajúcemu a preferujúcemu nenásilné spôsoby, ale predsa len revolucionárovi – je dnes podsúvaná poloha akéhosi blúzniaceho mystika nachádzajúceho sa kdesi na obláčiku medzi zemou a nebom, ktorého hlavnou črtou je všeobjímajúca neakcieschopnosť. Lenže Gándhí bol iný. Aby sme to uviedli na pravú mieru, treba povedať, že to bol človek zdôrazňujúci železnú sebadisciplínu, nepriateľ imperiálnej politiky a kolonializmu, nepriateľ všetkých príznakov veľkopanskej spupnosti, takej príznačnej aj pre veľmoci dnešného sveta. Povedzme to ešte otvorenejšie, bol jednoznačným a otvoreným nepriateľom všetkého, čo stelesňuje dnešná svetovládna neokoloniálna Ríša Západu vo vzťahu k ostatnému svetu. To len tak pre úplnosť: aby sa náhodou kdesi v pekných rečiach nezabudlo na to podstatné, keď už sa k jeho odkazu dnes vyjadrujú aj ľudia ako Pavol Demeš.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
