V roku 2016 neuspelo referendum o predĺžení funkčného obdobia Evo Moralesa, ktoré však v roku 2017 zrušil ústavný tribunál. Po tom, ako sa Moralesovi v roku 2019 podarilo sporné štvrté funkčné obdobie presadiť došlo k vojenskému prevratu.
Na tomto odkaze sa dozviete viac, ako sa v rámci hybridnej vojny v Bolívii podarilo uskutočniť zmenu režimu, čo bolo spôsobené najmä tým, že značná časť obyvateľstva bola už vopred pripravená považovať Moralesovo víťazstvo za nelegitímne. Súbežne s tým USA opäť oslovili svojich tradičných spojencov v tamojších ozbrojených silách, aby ich prinútili zasiahnuť proti nemu, čo viedlo ku krátkej faktickej diktatúre, ktorá bola o rok neskôr demokraticky zvrhnutá.
Súčasný prezident Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) získal vo voľbách drvivé víťazstvo so ziskom 55 % hlasov v porovnaní so svojím najbližším vyzývateľom, ktorý získal len 28 %. Predchádzajúca vláda dosadená armádou padla z dôvodu politickej nemožnosti udržať si za týchto okolností moc, po čom sa niektorí jej členovia zodpovedali aj pred zákonom za svoju úlohu pri prevrate. Patrila k nim aj Jeanine Anezová, ktorá v tomto období prevzala prezidentský úrad a stále je vo väzení.
V uplynulom roku sa Arce a Morales nepríjemne pohádali v súvislosti s prípravou volieb v roku 2025, v dôsledku čoho bol Arce vylúčený z Moralesovej MAS. Tento vnútrostranícky spor opisuje portál Jacobin a uvádza, že v podstate išlo skôr o osobnostné rozdiely ako o nejaké zásadné politické rozdiely. S tým, ako sa zhoršovali vnútorné boje vo vládnucej strane, zhoršovala sa aj ekonomika, keď začala vrcholiť finančná kríza, čo viedlo k rastúcim protestom v celej krajine bezprostredne pred neúspešným prevratom.
Morales sa vyjadril, že chce v roku 2025 kandidovať napriek tomu, že ústavný súd koncom minulého roka rozhodol, že by to bolo protiústavné. Generál Juan José Zuniga bol začiatkom tohto týždňa odvolaný po tom, ako sa vyhrážal zatknutím bývalému prezidentovi Evo Moralesovi, ak sa pokúsi kandidovať na štvrté funkčné obdobie.
Začiatkom tohto mesiaca bol Arce jedným z dvoch čestných hostí prezidenta Putina (druhým bol zimbabwiansky prezident Emmerson Mnangagwa) na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde predniesol silný prejav o multipolarite, ktorý si v plnom znení môžete prečítať na stránke prezidenta RF. Práve s ohľadom na čoraz strategickejšie partnerstvo oboch krajín, ktoré, zahŕňa aj rozmer zásob lítia a jadrovej energie, mnohí predpokladali, že neúspešný prevrat bol geopolitickou pomstou podporovanou zo strany USA.
Napriek tomu ekonomicko-finančné a politické vnútrostranícke napätie, ktoré mu predchádzalo, ukazuje, že táto interpretácia nemusela presne odrážať všetky spúšťače tohto prevratu, aj keď USA by v prípade úspechu zmeny režimu jednoznačne získali najviac. Navyše načasovanie naznačuje, že išlo skôr o improvizovaný osobný puč Zunigu po tom, ako bol začiatkom týždňa odvolaný, a nie o niečo, čo by v spolupráci so CIA pripravoval už dlhšie.
Koniec koncov, Arce osobne konfrontoval Zunigu v prezidentskom paláci a presvedčil jeho súdruhov, aby puč odvolali, čo sa zhodovalo s tým, že on a Morales odložili svoje spory pre väčšie národné dobro a vyzvali svojich krajanov, aby sa zmobilizovali na podporu vlády. Prevrat sa teda nepodaril práve preto, že ozbrojené sily sa zrejme nijako významne nedohodli so CIA, a táto agentúra nepredpokladala, že verejnosť podporí túto zmenu režimu tak, ako to urobila v roku 2019.
Pokiaľ ide o to, aký vývoj možno očakávať po tomto incidente, je možné, že Arce a Morales by sa mohli zmieriť alebo aspoň znížiť intenzitu svojho súperenia, a to všetko s cieľom, aby budúcoročné voľby boli čo najmenej kontroverzné.
Zunigovo škandalózne tvrdenie po neúspešnom prevrate, že Arce mu predtým povedal, aby zinscenoval nejakú drámu s cieľom zvýšiť svoju popularitu uprostred prebiehajúcich kríz v krajine, pravdepodobne nie je dôveryhodné, ale aj tak by to mohlo mať za následok vyostrenie napätia medzi týmito dvoma. Jeho slová by mohli ovplyvniť aj časť voličov, čo by mohlo spôsobiť, že niektorí z nich by sa pred ďalším hlasovaním na stranu MAS pozerali s nevôľou, a tak by mohli potenciálne podporiť jej pravicových súperov.
Novú spoločensko-politickú situáciu by mohla využiť CIA, aby uľahčila prípadnú snahy o uskutočnenie prevratu pred budúcoročnými voľbami alebo počas nich v prípade, že sa Morales predsa len rozhodne kandidovať v rozpore s minuloročným rozhodnutím ústavného súdu. Hoci mnohí naznačujú úlohu CIA v posledných udalostiach, v skutočnosti sa to môže niekedy na budúci rok stať sebanaplňujúcim sa proroctvom, ak si Bolívia nedá pozor.
Jeden z ďalších dôvodov, ktorý mohol viesť k pokusu o prevrat so zapojením CIA je, že vláda prezidenta Luisa Arceho sa uprostred napätia s Washingtonom v oblasti obchodu, investícií a hospodárskej podpory začala výrazne opierať o Peking, čo rozhodne vyvolalo nevôľu USA, ktoré v zmysle Monroeovej doktríny považujú celú Latinskú Ameriku za svoj „zadný dvor“.
Bolívia v súčasnosti čelí jednej z najhorších hospodárskych a finančných kríz vo svojej histórii. Rast HDP je najnižší za posledné dve desaťročia, k tomu sa pridáva hospodárska recesia, platobná kríza, vysoká inflácia a vysoká miera nezamestnanosti. Bolívijskej centrálnej banke tiež dochádzajú devízy, najmä americké doláre, na ktoré sa veľká časť bolívijskej strednej triedy spolieha z hľadiska finančnej stability a predvídateľnosti trhu. K nepokojom prispievajú aj nedávne škandály v bolívijskej energetike vrátane dlhodobého nedostatku zemného plynu a elektrickej energie v odľahlých oblastiach, uvádza portál Diplomat.
Keďže Spojené štáty vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy so socialistickou vládou v La Paze znižovali prioritu Bolívie, Čína sa rýchlo zmobilizovala, aby Bolívii pomohla a zvýšila svoj vplyv v regióne. Čína v nedávnej minulosti poskytla Bolívii pomoc aj pri prekonávaní iných kríz vrátane pandémie COVID-19, keď Peking daroval obyvateľom krajiny milióny dávok vakcín. Hoci finančná podpora a strategické investície Číny pomôžu Bolívii dostať sa z najhoršej hospodárskej krízy, Čína z tohto partnerstva získa viac, pretože sa tým zníži hospodárska závislosť tejto juhoamerickej krajiny od Spojených štátov.
Keďže medzinárodné rezervy Bolívie vo výške 15 miliárd dolárov sa zmenšili na 2 miliardy dolárov, Čína poskytovala Bolívii čoraz väčšie sumy jüanov. Bolívia takto môže používať čínsku menu na účely obchodného vyrovnania, čo jej umožňuje de-dolarizovať svoj obchod a vyhnúť sa najhorším dôsledkom hospodárskej krízy. Približne 10 % bolívijského obchodu sa teraz uskutočňuje v jüanoch. Bolívia nasleduje Argentínu a Brazíliu, ktoré de-dolarizáciou znižujú svoju závislosť od trhov vedených USA a diverzifikujú svoj hospodársky a finančný profil.
Prostredníctvom Fóra Číny a Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (Fórum Čína-CELAC) sa Bolívia stala rastúcim partnerom Číny v regióne, ktorému predtým dominovali Spojené štáty. Na stretnutí v Pekingu Sosa Lunda a čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi diskutovali o možnosti vstupu Bolívie do bloku krajín BRICS. Posilnili svoj postoj voči hegemónii a zastrašovaniu zo strany USA a zároveň predbežne diskutovali o investíciách do infraštruktúry v rámci iniciatívy Pásmo a cesta. Objem pomoci a obchodu USA s Bolíviou pritom od začiatku roku 2000 neustále klesá. Čína teraz predbehla USA ako hlavný obchodný partner Bolívie v pomere približne päť ku jednej.
Tvárou v tvár hospodárskej a finančnej katastrofe poskytla Čína Bolívii aj väčšie pôžičky a investície. V minulom roku Čína podpísala dohodu za 1,4 miliardy dolárov (predtým 1 miliarda dolárov), na základe ktorej bude konzorcium troch čínskych štátnych spoločností ťažiť bolívijské lítium prostredníctvom rôznych priemyselných závodov. Táto krajina sa môže pochváliť najväčšími zásobami lítia na svete. Pôžička vo výške 350 miliónov USD (predtým 250 miliónov USD) od Exportno-importnej banky Číny, splatná počas 20 rokov s úrokovou sadzbou 2 %, tiež umožnila Bolívii vybudovať závod na rafináciu zinku, pričom zinok je jedným z hlavných vývozných artiklov Bolívie. Napriek spomaľujúcej sa výrobe a logistickým problémom s vývozom energie tieto programy z Číny pomohli Bolívii čeliť hospodárskemu prepadu.
Vďaka týmto menovým a investičným úverom je Čína v súčasnosti hlavným zdrojom zahraničných úverov Bolívie, hoci stále predstavuje len malú časť jej celkového zahraničného dlhu. Rastú aj rezervy Bolívie v jüanoch, a to nominálne aj ako podiel na jej celkových devízových rezervách. Juan je v súčasnosti najrýchlejšie rastúcou menou v devízových rezervách bolívijskej centrálnej banky. Bolívijskí spotrebitelia a podnikatelia si tiež na podnikanie a obchodovanie namiesto dolára vyberajú jüan. Vláda prezidenta Luisa Arceho, podobne ako iné juhoamerické vlády, to považuje za alternatívnu možnosť voči kríze dolárovej likvidity.
Bolívia sa tak posúvala do alternatívneho regionálneho usporiadania, v ktorom sa juhoamerické štáty vedené ľavicovými vládami začali spoliehať na pomoc a partnerstvo Číny namiesto USA. Túto myšlienku posilnil aj samotný Arce, keď uviedol, že „Čína pochádza z ľudovej vlády…, ktorej záleží na ľuďoch a Bolívia je súčasťou skupiny mnohých krajín, ktoré sa snažia vytvoriť iný svet, rovnejší svet a viac spravodlivosti vo svete“.
Čína posilňuje svoju pozíciu medzi nezápadnými krajinami a snaží sa budovať svoju značku ako predstaviteľa globálneho Juhu. Zatiaľ čo USA sú vnímané ako problematický spojenec, Čína je aj v Latinskej Amerike vnímaná ako neutrálnejší a stabilnejší partner. Výsledkom je, že čoraz viac Bolívijčanov teraz vníma Čínu ako dôveryhodnú stávku na budúcnosť svojho národa.
Prečítajte si tiež
Môj profil 
Predplatné
