Môj profil 
Predplatné
Čínska ambasáda reagovala, že prezidentov syn má „mentálny vírus“ a doporučuje mu nebyť hovorcom USA v Brazílii, lebo padne rovno na hubu. „Ak nejaká krajina trvá na tom, že sme nepriatelia, tak budeme tí najviac sofistikovaní nepriatelia“, zaznelo z čínskej ambasády.
Brazílski politici sa hneď ozvali, že prezidentov syn ohrozuje vzťahy s Čínou. Predseda brazílskeho parlamentu Davi Alcolumbre sa ospravedlnil v mene brazílskeho parlamentu a vychválil Čínu za jej pomoc pri zvládnutí pandémie. Ako na potvoru mu bol deň na to pri testovaní potvrdený Covid19.
Ani jeho ospravedlnenie zrejme nepomohlo, lebo pár dni na to došlo k divnej situácií s vodou v Sao Paule. V častiach mesta zaznamenali obyvatelia nedostatok vody a znížený tlak v potrubiach. Čo nemohlo prísť viac nevhod, ako v čase vrcholiacej pandémie, keď je potrebná čo najväčšia hygiena.
Brazílske úrady odmietli, že by sa vyskytol nejaký technický problém s vodou a nezaznamenali ani žiadny nedostatok týkajúci sa vodných zdrojov. Výpadok sa týkal len oblasti, kde je regionálnym dodávateľom vody podnik, ktorý bol sprivatizovaný čínskou firmou CGGC pred dvomi rokmi. V čase prevzatia čínske média informovali, že táto spoločnosť zabezpečuje vodu pre 1,5 milióna domácnosti v Sao Paule a pomáha s nedostatkom vody v regióne.
Spoločnosť dodáva vodu v regióne Sao Paula a je súčasťou systému, ktorý zásobuje väčšiu časť Sao Paula. Či obmedzenie vody súviselo s diplomatickým incidentom sa vzhľadom na jeho „sofistikovanosť“ o ktorej hovoril čínsky veľvyslanec už asi verejnosť nedozvie. Brazílskí predstavitelia však nevidia žiadne objektívne dôvody, prečo boli dodavky práve touto jednou spoločnosťou obmedzené, uviedla reportáž NTD.
Brazília si však na svoje vyjadrenia bude musieť dávať pozor. Okrem vodárenskej spoločnosti vlastní Čína ďalšie kľúčové podniky v Brazílii. V roku 2017 Čína kúpila jedného z najväčších distribútorov elektriny CPFM. Spoločnosť dodáva elektrinu pre 10 miliónov domácnosti.
Čínske investície prišli v čase, keď brazílska vláda potrebovala súrne peniaze. Vtedajšia BRICS- pozitívna vláda plánovala sprivatizovať štátne podniky od letísk a diaľnic, až po elektrárne. Čínska nákupná horúčka však vzbudila obavy. Nový prezident Bolsonaro varoval, že Čína nekupuje v Brazílii, ale že Čína kupuje Brazíliu. Opakovane kritizoval čínske investície ako hrozbu národnej bezpečnosti a ekonomickej suverenity.
V roku 2016 Čína sprivatizovala dve najväčšie hydroelektrárne v Brazílii. Po tomto obchode sa Čína stala jedným z najväčších producentov elektrickej energie v Brazílii. Čína kúpila aj najziskovejší brazílsky lodný terminál a druhé najväčšie brazílske letisko v Rio de Janeiro. Čína tiež kúpila 50% spoločnosti ťažiacej niób. Vzácny kov je používaný v leteckých motoroch. Brazílska spoločnosť CBMM má až 80% podiel na svetovom trhu s týmto kovom.
Nie každý je nadšený z rastu vplyvu Číny v tejto tropickej krajine. Pred mesiacom čínska ambasáda zaslala členom brazílskeho parlamentu list, v ktorom požadovali, aby nezablahoželali taiwanskej prezidentke k zvoleniu.
Jeden z poslancov Paulo Eduardo Martins list zverejnil a taiwanskej prezidentke zablahoželal. „Gratulovať, alebo negratulovať je rozhodnutím Brazílie. Kto si myslite že ste, že ma budete inštruovať nasledovať príkazy vašej Komunistickej strany?“
Video
Pavol Novak
.JPG)
.jpg)
