Z Macrona si robia srandu aj černosi: “Keď nás vidí do pol pása nahých, celý sa rozžiari.” Na Francúzov je však pritvrdý, Žlté vesty preto opäť v uliciach

Paríž 28. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Ian Langsdon)

Macronova popularita vo francúzskej spoločnosti mizne ako jarný sneh a francúzsky prezident sa snaží silou mocou zastaviť svoj upadajúci rating. Neustále hľadá spôsoby, ako odpovedať na protesty francúzskej spoločnosti. V čele protestného hnutia proti neobľúbenému Macronovi stoja známe Žlté vesty

Macron je v čele Elyzejského paláca len dva roky, pri nástupe do funkcie sľuboval modernizovať francúzsku ekonomiku. Presadil napríklad reformu pracovného trhu, ktorá značne liberalizuje podmienky pre prepúšťanie a nábor nových pracovníkov, čím rozzúril odborárov a ľavicové kruhy. Naopak, potešil zamestnávateľov, pretože obmedzil práva francúzskych zamestnancov.

Po arogantných Macronových krokoch ešte v novembri 2018 vzniklo na sociálnych sieťach hnutie Žlté vesty, ktoré začalo proti Macronovi a situácii v krajine protestovať. Na začiatku protestovali proti vysokým cenám za pohonné hmoty a proti nízkej kúpnej sile veľkej časti francúzskeho obyvateľstva. Macron spočiatku reagoval veľmi neústretovo, čoskoro ho však demonštranti vyliečili z omylu, že je ďalším malým nástupcom Napoleona. Macron sa scvrkol a začal tlaku demonštrantov ustupovať, najväčšie ústupky vykonal v januári 2019, kedy odvolal aj plánované zdražovanie pohonných hmôt, neskôr sa však k svojím prvotným plánom vrátil.

Francúzom už na Macronovi začali vadiť aj ďalšie veci, protesty sa stupňovali. Frustrovaný Macron preto zvolal veľkú národnú debatu, v ktorej sa mohli Francúzi vyjadrovať ku kľúčovým otázkam francúzskej domácej i zahraničnej politiky, vrátane migrácii, daní alebo životného prostredia. Macron sľúbil, že prijme balík opatrení, ktoré by mali situáciu zlepšiť. Uvedené opatrenia predstavil tento týždeň Francúzom. Ak očakával, že jeho polovičné kroky mu prinesú úspech, tak sa veľmi mýlil. Francúzi ho začínajú vnímať ako otravný pásový opar a časť francúzskej spoločnosti sa ho chce zbaviť za každú cenu.

Macronov prejav vo štvrtok sledovalo podľa odhadov približne 10 miliónov Francúzov. Macron oznámil výrazné zníženie daní z príjmu a zaviazal sa, že do roku 2022 sa nebudú rušiť žiadne školy a ani nemocnice. Či však nebude opäť klamať ako v otázke pohonných hmôt, je otázne. Takisto oznámil, že najnižšie dôchodky by mali byť zviazané s vývojom inflácie a v súvislosti s infláciou by sa mali aj zvyšovať. Čo sa týka dôchodkovej reformy, Macron je presvedčený, že reforma, ktorú presadzuje  je dobrá a Francúzov varoval, že budú musieť ďalej pracovať, pretože sa dožívajú vyššieho veku.

Macronove slová pobúrili francúzsku ulicu, jeho slová považujú za neprimerané. De facto Macron vlastne nepriamo povedal, že keby Francúzi umierali mladší, nemuseli by dlhšie pracovať. To už možno hodiť ako prejav zvráteného sociálneho inžinierstva, pretože pre Macrona sú evidentne prínosom Francúzi, ktorých môže štát zdierať na daniach a nakoniec, aby Macronovi vyhoveli a vnímal ich ako hodnotných občanov, musia umrieť potichu a bez protestov, ešte pred odchodom do dôchodku.

Macron namiesto toho, aby znížil nezamestnanosť v radoch mladej generácii Francúzov, pokračuje v tlaku na staršie skupiny francúzskeho obyvateľstva. Francúzsku pritom hrozí, že keď silná skupina starších francúzskych obyvateľov naozaj odíde do dôchodku, mladí Francúzi a migranti ju nedokážu zastúpiť, čo bude mať negatívny dopad na ekonomickú úroveň Francúzska. Mnohým Francúzom začína vadiť aj to, že neprispôsobiví migranti vyčerpávajú štátnu pokladnicu. Voči týmto migrantom však Macron vystupuje ústretovo.

Černošský herec a humorista Eboué zdieľal video zosmieňujúce Macrona na svojom Twitteri. Doslovne uviedol:

“Zverejňujem toto krátke video, aby som vám povedal, že náš prezident má skutočný problém. Akonáhle vidí černocha, celý sa rozžiari, samozrejme v prípade, ak je černoch do pol tela nahý”. Bližšie informácie o Ebouových slovách uvádza český reflex.

Takmer 65% Francúzov, ktorí odpovedali na otázky prieskumu denníka Figaro, uviedlo, že ich Macron nepresvedčil a odmietajú jeho predstavy. Najradikálnejší anarchisti v Žltých vestách začali po Macronovom prejave opäť radikálne vystupovať. Uvádzajú, že Macron odmieta ich hlavné požiadavky, medzi ktoré patrí zdanenie bohatých Francúzov, čomu sa Macron snaží zo všetkých síl vyhnúť. Takisto požadovali vo francúzskej politike presadenie prvkov priamej demokracie, najmä zjednodušenie podmienok pre vypísanie referenda. Macron však odmieta plebiscit na základe občianskych iniciatív.

Jeden zo sympatických radikálov francúzskych Žltých viest Maxime Nicolle uviedol, že Macron svojím posledným vystúpením dokázal, že nehrá so žltými vestami a francúzskou spoločnosťou čistú hru. Prehliada názory Francúzov, nie je schopný prijať zodpovednosť, ponúka polovičné riešenia. Kúpna sila Francúzov sa nezlepšuje, hlavne mimo veľkých miest, ceny palív sú takisto veľmi vysoké a Macron odmieta znižovanie DPH tak, ako žlté vesty požadovali.

Ukazuje sa, že táranie francúzskych liberálov o tom, že “trh všetko uspokojivo vyrieši”, či aktivity francúzskych konzervatívcov, ktorí volajú po silnej ruke a ktorí stoja za Macronom, nemajú úspech. Francúzsko nedokáže riešiť svoje problémy, protesty Žltých viest preto budú pokračovať. Vodcovia Žltých viest sú pobúrení vysokou nezamestnanosťou vo Francúzsku a na sociálnych sieťach už avizovali dátumy svojich ďalších vystúpení.

Posledné protesty boli rušnejšie najmä v Štrasburgu, kde sa demonštranti pokúšali preniknúť do budovy Európskeho parlamentu. Polícia okolie uzavrela, demonštranti sa pokúsili preraziť zátarasy, polícia použila slzný plyn. Demonštranti hádzali na policajtov kamene, fľaše a kovové predmety, Žlté vesty však už organizovali aj tvrdšie vystúpenia. Dvaja ľudia boli pri potýčkach zranení, 26 ľudí bolo podľa Le Parisien zatknutých. Akcie sa zúčastnili aj sympatizanti z Nemecka, Talianska a Belgicka.

Ďalšiu vlnu manifestácií môže očakávať Macron dňa 1.5.2019.