Môj profil 
Predplatné
Djordje Petrović sa narodil do veľmi chudobnej rodiny. Otec bol taký chudobný, že nedokázal platiť dane, ktoré zaňho platili dedinčania. Už ako malý chlapec pracoval pre bohatých Srbov a Turkov. Život mladíka sa zmenil okolo Vianoc v roku 1796, pár dní po svadbe. Prenocoval u nich Turek s cieľom uplatniť si právo prvej noci s manželkou Karadjordja. Djordje ho bez rozmýšľania zavraždil. Na úteku pred pomstou Turkov sa vybral s rodinou a skupinou dedinčanov k rieke Sáva s cieľom dostať sa do Rakúsko-Uhorska.
Počas cesty jeho otec Peter začal protestovať zo strachu z úteku do neznáma. Prehováral dedinčanov, aby sa vrátili, aj keď by to znamenalo istú smrť pre jeho syna. Keď sa mu nepodarilo nikoho presvedčiť, sám sa vybral naspäť a vyhrážal sa, že sám za nimi privedie prenasledujúcich Turkov. Matka Marica vtedy povedala synovi, aby radšej zabil vlastného otca, než by sa mali oni tridsiati dostať do otroctva. Djordje namieril puškou a zasiahol otca do chrbta a iný mladík ho dobil. Otec však nebol jediným členom blízkej rodiny, ktorého Djordje zavraždil.
V roku 1806 sa dedinčania z Topoli posťažovali, že jeho brat Marinko znásilnil niekoľko dievčat. Djordja chytil amok. Nemohol zniesť, že jeho vlastný brat nerešpektoval zákony, ktoré sa mu veľmi ťažko presadzovali v primitívnom Srbsku. Išiel domov, dobil brata a obesil ho nad prahom domu. Následne sestrám niekoľko dni nedovolil, aby Marinka zvesili a dôstojne pochovali.
Povstanie
Pred povstaním sa udialo krvavé „vyjednávanie“ Turkov s poprednými Srbmi, známe ako „sňatie kniežat“. K tomu došlo keď sa Turci v Belehrade dozvedeli, že kniežatá chystajú proti nim sprisahanie.
Vraždenie popredných Srbov spôsobilo ešte väčší žiaľ srbského národa ako aj prvé vážne konflikty. Dňa 2. 2.1804 sa udialo národne zasadanie v Orašcu, na ktorom si poprední národní predstavitelia zvolili Karadjordja za vodcu povstania. Za pomoci Stanoja Glavaša, Karadjordje hneď prijal opatrenia k rýchlejšiemu rozšíreniu povstania a lokálne konflikty spojil do jediného celonárodného povstania. Od marca 1804 sa Karadjordje na všetkých úradných dokladoch už podpisoval ako „vožd“, “vrchný vojvoda“, „komandant Srbska“. Karadjordje osobne navštevoval národ i dohadoval sa s ostatnými vodcami o priebehu boja a prípravách na povstanie. Ako veľmi prísny a dôsledný mal veľkú autoritu v národe aj medzi inými vodcami. Báli sa ho kvôli prchkej povahe a okamžitej pripravenosti dostať sa bez kompromisov k cieľu. Za sebou zanechal mnohé víťazstva nad početnejším a vybavenejším tureckým vojskom: Ivankovac, Mišar, Novi Pazar, Varvarin…
Po uzavretí mieru v Bukurešti dochádza k sporom v národe, čo malo neblahé dôsledky na svornosť národa. Karadjodje predpokladal, že ďalší boj je zbytočný a chcel ujsť do Rakúska, ale v roku 1810 sa spojil s gréckymi povstalcami „Heteria“ s cieľom pokračovať v boji proti Turkom.
V nasledujúcom roku potajomky prišiel do Srbska, aby sa dohodol s Milošom Obrenovićem vo veci spoločných akcií, ale po Milošovom rozkaze ho zavraždili v noci medzi 25. a 26. júlom 1817.
Na otázku, kto je najväčším veliteľom vojsk, francúzsky imperátor Napoleon odpovedal: „Ľahko je mne byť veľkým s naším skúseným vojskom a obrovskými prostriedkami, ale ďaleko na Balkáne existuje jeden veliteľ, ktorý vyšiel z jednoduchého ľudu, obklopil sa pastiermi, a dokázal bez zbraní len s čerešňovými delami zatriasť základmi Osmanskej ríše, a tak vyslobodil svoj zotročený národ. Je to Čierny Djordje a jemu pripadá sláva najväčšieho veliteľa vojsk!”
preložila: Mariana Makó
.jpg)
.JPG)
