Washington je rozčarovaný, pretože mnohé z týchto krajín dostávajú americkú finančnú pomoc. Americký prezident Donald Trump vo svojich  aktivitách dokonca išiel tak ďaleko, že sa začal krajinám, ktoré hlasovali proti americkému návrhu vyhrážať ukončením americkej finančnej pomoci. To by však so sebou prinieslo okamžite ďalšie oslabenie pozícii USA na Blízkom východe, kde je dnes americké postavenie značne otrasené.

Turci už skritizovali americké snahy “mstiť sa dolárom” a rozhodne protestujú voči americkým plánom ohľadne Jeruzalema.

V poslednej dobe štatistiky ukazujú, že vo Valnom zhromaždení OSN čoraz viac hlasovaní končí úplne inak, ako si Biely dom predstavoval. Už dávno sú preč obdobia, kedy stačilo Američanom kývnuť prstom a v OSN sa okamžite plnili americké predstavy a priania. Podľa údajov za rok 2016 sa pozície USA zhodovali s pozíciami ostatných krajín v rámci OSN len v 37 % prípadoch. Teraz nejde o to, že členovia Bezpečnostnej rady OSN môžu z politických dôvodov uplatniť svoje právo veta, tu už hovoríme o situácii, kedy pri bežných hlasovaniach voči Američanom vystupujú otvorene krajiny, ktoré doteraz  plnili americké predstavy. Bavíme sa o rozhodnutiach v rámci Valného zhromaždenia OSN, kde sú prijaté uznesenia, ktoré nemajú šancu prejsť v Bezpečnostnej rade, kde sa môže uplatniť spomenuté právo veta (toto právo majú (Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko a USA). Výsledky v rámci Valného zhromaždenia OSN sú pre americkú diplomaciu krajne nepresvedčivé.

Je zaujímavé sledovať, ako Donald Trump svojim vyhlásením o Jeruzaleme dokázal spojiť celý islamský svet proti Amerike. V tomto roku už OSN schválilo 21 rezolúcii týkajúcich sa situácie na Blízkom východe, pričom všetky rezolúcie sú v rozpore s americkými predstavami. Američania zúria a tvrdia, že ich trpezlivosť sa už končí. Ostentatívne tak dávajú najavo, že nadraďujú svoje záujmy nad demokratické pravidlá a princípy.

Do histórie sa určitosťou zapíše aj reakcia Nikky Haleyovej v sále Valného zhromaždenia OSN dňa 21.12.2017.

Americká diplomatka s ťažkosťou prijala americký diplomatický neúspech a otvorene  sa vyhrážala na adresu Valného zhromaždenia OSN, kde doslovne povedala: “Budeme si pamätať tento deň, v ktorom sa zaútočilo na naše právo pôsobiť ako suverénny štát, my si spomenieme na toto hlasovanie, keď nás budú žiadať, aby sme vložili náš príspevok do rozpočtu OSN – najvyšší príspevok – a keď mnohé krajiny sveta prídu a budú prosiť, aby sme zaplatili a budú chcieť využiť náš vplyv pre svoje ciele”. Donald Trump bol ešte otvorenejší, keď povedal, že USA rovno skrátia svoje príspevky tým krajinám, ktoré hlasovali proti návrhu USA v OSN.

Je to zrejmé, Američania sú stále presvedčení, že celý svet je povinný plniť ich predstavy.

Vyostrovanie vzťahov s medzinárodnými organizáciami sa čoraz jasnejšie stáva tendenciou americkej zahraničnej politiky. V poslednom roku Američania otvorene zaútočili na UNESCO, túto organizáciu obvinili v zaujatosti voči Izraelu.

Američanom sa nepáči najmä prístup Iraku, Egypta a Turecka, krajín, ktoré odolali chaotizácii vyvolanej “Arabskou jarou” a ktoré sa čoraz viac vzďaľujú politicky od USA a približujú sa k Rusku a Číne. Oslabovanie amerického vplyvu na Blízkom východe a odklon ďalších arabských krajín od Washingtonu vyvoláva u Američanov nervozitu. Turecká politologička  Oya Akgenenc Mugusuddinová otvorene tvrdí, že Washington je už rozhodnutý znižovať výšku pomoci krajinám na Blízkom východe. Podľa jej slov Trump využíva posledné hlasovania o Jeruzaleme ako zámienku na zastavenie pomoci iným štátom. Američania už začínajú ohrozovať otvorene okolité krajiny, pretože ich plány sa nedarí napĺňať a Američania nie sú zvyknutí na neúspechy, ktoré čoraz častejšie sprevádzajú ich politické a diplomatické aktivity.

Američanov šokovali aj posledné aktivity a politika Výboru pre ľudské práva pri OSN, pretože niektorí členovia tejto organizácie si dovolili vypracovať “Čierny spis amerických spoločností spolupracujúcich s Tel Avivom”. Tento spis mapuje aktivity amerických a izraelských spoločností, ktoré narušujú ľudské práva. Americkí politici sú otvorene pobúrení skutočnosťou, že si niekto dovolil vystúpiť s kritikou izraelským a amerických spoločností, doteraz sa totiž s takto otvoreným kritickým prístupom nestretli. Americkí politici, podporujúci izraelskú lobby v USA sú rozhodnutí finančne udrieť na všetkých, kto si dovolil otvorene kritizovať americké a izraelské spoločnosti a zastaviť finančné toky protiizraelským a protiamerickým aktivitám. Američania sú presvedčené, že protiizraelské aktivity by nemali byť financované z peňazí amerických daňových poplatníkov.

Na pozadí citlivej diplomatickej porážky USA vo Valnom zhromaždení OSN sa teraz mnohí pozorovatelia otvorene pýtajú, prečo idú USA dobrovoľne do izolácie v riešení tak citlivého medzinárodného problému. Časť odborníkov je presvedčená, že ide o tlak konzervatívnych voličov na prezidenta Donalda Trumpa, pád ratingu amerického prezidenta núti Donalda Trumpa ukázať svojim podporovateľom, že je pripravený plniť volebné sľuby, medzi ktoré patrí aj uznanie Jeruzalema ako nového hlavného mesta Izraela. Trumpa podporujú najmä americkí protestanti a evanjelisti, ktorí tradične vnímajú Izrael ako svojho blízkeho spojenca.

Chrámová hora v Jeruzaleme je posvätné miesto pre kresťanov, moslimov i židov. Pod židovským protektorátom sa toto územie nachádza od vojny v roku 1967, takže židia kontrolujú tri najsvätejšie miesta monoteistických náboženstiev –  Hrob Ježiša Krista, mešitu al Aksá a zvyšky chrámu kráľa Šalamúna. Donald Trump svojím vyhlásením rozbúril moslimskú verejnosť a podarilo sa mu paradoxne spojiť všetky moslimské náboženské smery. Nenávisť moslimov voči USA a Izraelu vzrástla a Palestínčania začali s 3. intifádou. Palestínski lídri Hamasu už informovali, že nemienia Jeruzalem opustiť a budú bojovať dovtedy, kým sa neskončí izraelská okupácia palestínskeho územia. Hamas označil Trumpove vyhlásenie za súčasť sionistického sprisahania voči Palestínčanom a vyzval moslimov k rozhodnému boju proti Izraelu a USA s cieľom vyrvať najsvätejšie miesta moslimov z rúk židov a Američanov.

V rámci 3. intifády už začali masové demonštrácie Palestínčanov v Jeruzaleme, Rammaláhu, Hebrone, Betleheme. Ako pri posledných intifádach, začiatok novej 3. intifády sa nesie v znamení útokov Palestínčanov kameňmi na izraelských vojakov a policajtov, tí do demonštrantov strieľajú, útočia slzotvorným plynom a zvukovými granátmi. Stovky Palestínčanov utrpelo zranenia, Palestínčania už hlásia prvých mŕtvych. Odborníci predpokladajú, že čoskoro zahynú aj prví Židia, pretože doteraz nikdy nedokázali židovské bezpečnostné sily ubrániť vlastných občanov pred útokmi teroristov. Momentálne sú židovské ozbrojené zložky a polícia natoľko vyťažené, že nedokážu plnohodnotne reagovať na udalosti, ktoré sa odohrávajú v Sýrii, kde postupne sýrske vládne sily, libanonský Hizballáh a Irán posilňujú svoje pozície a zvyšujú tlak na proizraelské zoskupenia v juhozápadných oblastiach Sýrie v blízkosti izraelských hraníc.

Palestínci už siahli k propagandistickému zahaseniu vianočných svetiel v kresťanskom chráme Božieho narodenia v Betleheme, kde sa podľa biblickej tradície narodil Ježiš Kristus. Svetlá zhasli aj v Ramalláhu, neďaleko mohyly bývalého palestínskeho lídra Jásira Arafata. Podľa slov Dmitrija Peskova, tlačového hovorcu ruského prezidenta Vladimíra Putina, vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa výrazne zhoršilo bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe a prináša so sebou rozkol v radoch medzinárodného spoločenstva.

Igor Gaškov