Washington “sa smeje popod fúzy”, keď vidí, ako Kanada zaobchádza s Čínou

Washington 7. mája 2023 (HSP/globaltimes/Foto:Screenshot)

Z akéhokoľvek pohľadu bol humbuk niektorých kanadských politikov a médií okolo tzv. čínskeho zasahovania do vnútorných záležitostí Kanady neúspešný. Kanadská spravodajská služba fabrikovala správy, ktoré mali tieto obvinenia živiť, a politici a médiá v krajine sa veľmi usilovali o ich šírenie. Humbuk okolo tejto témy trval niekoľko mesiacov, ale napriek tomu sa im nepodarilo vyvolať búrku, ktorú v Kanade očakávali. Hlavným dôvodom je, že nedokážu poskytnúť presvedčivé dôkazy a väčšina kanadskej verejnosti sa nedá tak ľahko oklamať, ako si myslia

Na pozadí tejto pokračujúcej manipulácie s verejnou mienkou však kanadská diplomacia reagovala prehnane, a to spôsobom, akým by nemala, čím opäť odhalila svoju nezrelosť, nedostatok nezávislosti a nestabilitu. Začalo sa to správou Kanadskej bezpečnostnej spravodajskej služby (CSIS) z roku 2021, ktorú nedávno zverejnili niektoré kanadské médiá. V správe sa okrem obvyklej rétoriky o “zasahovaní Číny do vnútorných záležitostí Kanady” nepravdivo tvrdilo, že čínsky konzulárny úradník “nútil” kanadského zákonodarcu a jeho rodinu. To spôsobilo, že niekoľkí hlasní kanadskí politici a médiá po niekoľkých mesiacoch “vytrvalosti” konečne uvideli záblesk nádeje, že z toho urobia väčšiu vec.

CSIS opakovane vznášala nepodložené obvinenia v otázkach súvisiacich s Čínou a robila pritom zo seba hlupáka, čím podkopávala svoju integritu. Navyše je všetkým zrejmé, že tí, ktorí hlásajú “čínske zasahovanie”, len ťažko zakrývajú svoje politické zámery. Vzhľadom na všetky tieto faktory by kanadská vláda mala mať celkom jasno v tom, o čo v tejto správe ide, a je nepravdepodobné, že by jej niekto s trochou súdnosti uveril.

Napriek tomu si kanadské ministerstvo zahraničných vecí na základe nepravdivých obvinení predvolalo čínskeho veľvyslanca, urobilo okolo toho rozruch a dokonca uviedlo, že zvažuje vyhostenie príslušných čínskych diplomatov. O tomto kroku široko informovali západné médiá. V skutočnosti ho vykonali protičínski politici a Washington s cieľom dokončiť očierňujúci útok na Čínu, umelo vytvoriť diplomatickú roztržku, ku ktorej nemalo dôjsť, a ktorá mala negatívny vplyv.

Zámerné prejavovanie asertivity voči Číne rôznymi spôsobmi sa v posledných rokoch stalo bežným problémom západných krajín vrátane Kanady. Na jednej strane je to preto, že ich vnímanie a mentalita voči Číne sa stali chorými. Na druhej strane to odráža ich zraniteľnosť a slabosť tvárou v tvár radikálnym a iracionálnym politickým silám doma a hegemónii Washingtonu.

Pokiaľ ide o “zahraničnú intervenciu”, Kanada jej skutočne čelí vo veľkom množstve. Ale šteká na nesprávny strom: Práve Washington najviac zasahuje do vnútorných záležitostí Ottawy. Tieto západné krajiny však nemajú odvahu ani schopnosť napraviť odchýlky a chyby vo svojej politike voči Číne. Ešte viac sa boja vzdorovať tlaku USA a často zaujímajú ústupčivý postoj. To viedlo ku kolektívnej degradácii a nesprávnemu smerovaniu diplomacie USA a Západu voči Číne, čoho typickým príkladom je Kanada.

Výber “čínskeho zasahovania do kanadských vnútorných záležitostí” ako bodu senzácie nie je náhodný. Ide o oblasť, ktorú sa USA a ich západní spojenci dlhodobo snažia využívať pri šírení teórie “čínskej hrozby”. V očiach tých, ktorí sú zlomyseľní, ale chýba im kreativita, existuje len málo vecí, ktoré môžu lepšie vyhrotiť “hrozbu” Číny pre “západnú demokraciu” a ľahšie vyburcovať pocit naliehavosti a ostražitosti ľudí voči Číne ako “zasahovanie do vnútorných záležitostí”.

Každý, kto má základné znalosti o Číne, však vie, že je to číry nezmysel. Čína je obeťou zasahovania Západu do jej vnútorných záležitostí a je najpevnejším obhajcom a praktizátorom zásady nezasahovania. Čína nikdy nemala záujem zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín. Čínska historická bilancia je v tomto ohľade oveľa čistejšia ako dokonca aj kanadská, nehovoriac o škandalóznej bilancii USA.

Čína a Kanada udržiavali relatívne dlho dobré bilaterálne vzťahy. Vzájomne sa dopĺňali v mnohých aspektoch a uskutočňovali rôzne úzke výmeny a interakcie, čo bolo očakávanou normou pre bilaterálne vzťahy.

Žiaľ, pod tlakom USA Kanada opakovane prijala nesprávne rozhodnutia, ktoré ju vzďaľujú od pozície “strednej mocnosti” známej sprostredkovaním a zmierovaním. Keď niektorí Kanaďania ukazujú prstom na Čínu kvôli “zasahovaniu do vnútorných záležitostí”, ich mocný sused, USA, sa škodoradostne smeje.

To, ako Kanada skutočne prejavuje svoj odpor voči zahraničnému zasahovaniu, spočíva v tom, kde stojí pri obhajobe svojich národných záujmov, a nie záujmov politikov, a vo výbere správnej cesty pre krajinu. V tomto smere musí Ottawa preukázať odvahu a získať si rešpekt.

Vo vyhlásení čínskeho veľvyslanectva v Kanade sa uvádza: “Ak bude kanadská strana pokračovať v provokáciách, Čína bude hrať na každom kroku až do úplného konca.” Ide o asertívne slová, ktoré poukazujú na zlomyseľné správanie kanadskej strany. Je skutočne smutné, že kanadská diplomacia voči Číne sa tak ľahko nechala uniesť a donútiť niekoľkými protičínskymi politikmi, ktorí používajú falošné správy na manipuláciu médií. Dúfame, že história vzájomne prospešných a obojstranne výhodných vzťahov medzi Čínou a Kanadou v posledných desaťročiach umožní Kanade čo najskôr sa vrátiť k pokojnému a racionálnemu postoju voči Číne.

PREČITAJTE SI TIEŽ

Trudeau nariadi vyšetrovanie “čínskych zásahov do volieb”