„Budúci rok môže priniesť výrazné cenové výkyvy pri tankovaní. Základný scenár síce počíta s cenami okolo 1,50 eura za liter, no pri eskalácii konfliktov môže palivo zdražieť až k úrovni 1,65 eura,“ hovorí Ton.

Aktuálne prognózy renomovaných analytikov naznačujú, že cena ropy Brent by sa v prvých mesiacoch roka 2026 mohla pohybovať okolo 62 dolárov za barel. Zároveň však existuje riziko, že pri výraznom prebytku ponuky klesne aj pod hranicu 50 dolárov. Trh sa ešte stále vyrovnáva s následkami pandémie a geopolitických otrasov, pričom dlhodobo čoraz viac naznačuje prevahu ponuky nad dopytom. Tento trend sa priamo premieta aj do cien palív v Európe vrátane Slovenska.

Zvyšovanie ťažby

Významným faktorom bude ďalší vývoj produkcie. Kartel OPEC+ spolu s krajinami ako Spojené štáty či Brazília plánuje zvyšovanie ťažby, čo by mohlo do konca roka 2026 vytvoriť prebytok až štyroch miliónov barelov denne. Takýto objem prirodzene tlačí ceny ropy nadol, najmä ak dopyt v kľúčových ekonomikách, akými sú Čína a USA, rastie pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Na druhej strane, ropa zostáva mimoriadne citlivá na politické rozhodnutia a bezpečnostné riziká.

Napätie okolo Iránu, pokračujúca vojna na Ukrajine či možné sprísnenie sankcií voči producentom ropy môžu dodávky rýchlo obmedziť a obrátiť cenový vývoj smerom nahor. Opačný efekt by malo uvoľnenie sankcií, ktoré by umožnilo rýchle zvýšenie exportu a následný pokles cien palív. „Ropný trh dnes reaguje na správy prakticky okamžite. Stačí jedna geopolitická udalosť a cenové očakávania sa menia zo dňa na deň,“ upozorňuje Jaroslav Ton.

K tlaku na mierne lacnejšie palivá by mohli prispieť aj makroekonomické faktory. Očakávaný rast globálnej ekonomiky na úrovni približne 3,1 percenta a slabší americký dolár znižujú náklady na dovoz ropy do Európy. Keďže ropa sa obchoduje v dolároch, jej cena v eurách môže zostať priaznivejšia, najmä ak americká centrálna banka pristúpi k znižovaniu úrokových sadzieb. Na druhej strane, výraznejšie oslabenie eura by tento efekt dokázalo rýchlo zmazať.

Upozornenie analytikov

Rozhodujúce slovo bude mať aj samotný kartel OPEC+. Hoci plánuje do konca roka 2026 úplne zrušiť obmedzenia ťažby a navýšiť kapacitu o takmer sedem miliónov barelov denne, analytici upozorňujú, že tento plán nemusí zostať nemenný. Ak by globálny prebytok ropy príliš narástol a dopyt zostal slabý, producenti môžu opäť siahnuť k obmedzeniu ťažby, aby stabilizovali ceny v pásme 60 až 70 dolárov za barel.

Z pohľadu slovenských motoristov a firiem sa tak črtajú tri základné vývojové línie. V priaznivom prípade, pri ústupe geopolitického napätia a vyššej produkcii, by ceny palív mohli klesnúť k úrovni 1,40 až 1,45 eura za liter. Základný scenár ráta s relatívnou stabilitou okolo 1,50 eura. Najrizikovejší variant však počíta s eskaláciou konfliktov alebo obchodných sporov, čo by mohlo ceny posunúť na úroveň 1,55 až 1,65 eura za liter.

Prevencia prudkých výkyvov cien

Najcitlivejšie na tieto výkyvy reaguje dopravný sektor, najmä malé a stredné firmy, pre ktoré palivo predstavuje jednu z najväčších nákladových položiek. Podľa Jaroslava Tona sa preto do popredia dostáva aktívne finančné riadenie a nástroje, ktoré pomáhajú udržať likviditu. „V prostredí vysokej volatility zohráva kľúčovú úlohu prevencia. Faktoring či dôsledné plánovanie cash flow umožňujú firmám prežiť aj prudké výkyvy cien bez ohrozenia každodennej prevádzky,“ dodáva odborník.

Dopravcovia sa pritom budú musieť vyrovnať nielen s cenami palív, ale aj s rastúcimi nárokmi na udržateľnosť a znižovanie emisií. Zavedenie dane z CO2 po roku 2026 v krajinách EÚ vrátane Slovenska výrazne ovplyvní nákladovú štruktúru firiem a ich dlhodobé stratégie. Úspešné budú najmä tie podniky, ktoré dokážu pružne reagovať, investovať do nových technológií a aktívne riadiť riziká spojené s geopolitikou aj energetickými trhmi. V prostredí, kde sa pokojný vývoj stáva skôr výnimkou, bude práve schopnosť adaptácie rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti.