Končí sa slovenská šanca čerpať stámilióny eur. Naozaj nám tie peniaze pomohli tak výrazne, ako bolo sľubované?

O čom sa vlastne bavíme

Nasledovný komentár nemá ambíciu do hĺbky rozoberať všetky jednotlivé aspekty dotačného systému známeho ako Plán obnovy – na to je tých prvkov príliš veľa a vyžadovali by mnoho strán a času na prečítanie (odpovede na väčšinu základných otázok nájdete TU). No keď ide o vyše 6 miliárd eur určených Slovensku, ktorým ubehne „dátum spotreby” už o pár mesiacov, azda je vhodné pripomenúť aspoň v obrysoch, odkiaľ tie peniaze idú a na aký účel mali a majú slúžiť.

Po prvé a oficiálne: „Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie COVID – 19.” Inými slovami, Brusel sa v roku 2020 dohodol s členskými štátmi na finančnej injekcii (v rámci nástroja NextGenerationEU) v rôznej výške na konkrétnu krajinu aj s finálnym dátumom, dokedy môžu byť tieto prostriedky čerpané. Pre Slovensko z toho mala vyplývať šanca dobiehať Západ prostredníctvom reforiem a investícií.

Toto nám malo pomôcť

Peniaze boli určené na rozvoj v šiestich oblastiach: kvalitné vzdelávanie, efektívna verejná správa a digitalizácia, veda – výskum – inovácie, zelená ekonomika a lepšie zdravie. Konkrétne príklady realizácií sú zobrazené na interaktívnej mape. Môžete si rozklikať jednotlivé miesta ľahko zistiť, čo sa realizovalo napríklad vo vašom okrese. Skusmo som otvoril Rimavskú Sobotu, a našiel v neďalekej obci Ožďany projekt transformácie bioplynovej stanice na zariadenie vyrábajúce biometán (realizované v rámci oblasti zelenej ekonomiky). Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch si pre zmenu doplnila prístrojové vybavenie na psychiatrickom oddelení (oblasť lepšie zdravie); Základnej škole v Novákoch sa zas podarilo znížiť energetickú náročnosť budovy a materská škola v Liptovskom Mikuláši zvýšila svoju kapacitu o 50 miest. Veľa príspevkov z oblasti kvalitného vzdelávania nájdeme potom v podobe obstarania edukačných publikácií pre cudzie jazyky. A tak ďalej. Ale že ako nám pomôžu v dobiehaní Západu napríklad Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených vojnovým konfliktom na Ukrajine (Nitra, Veda, výskum, inovácie) som úplne nepochopil.

Alebo možno oni vo svojej práci prídu na niečo prelomové, čo zo Slovenska urobí novú vedecko-výskumnú veľmoc…

Zázraky sa stávajú. Či?

Nechápte ma zle – digitalizačné procesy, rekonštrukcia budov verejnej správy, vytvorenie nových pracovných miest v oblasti školstva a zdravotníctva, veda a výskum, to všetko má svoj zmysel a miesto v modernom štáte. Akosi mi však nejde do hlavy, že ak je proklamovaným cieľom Plánu obnovy dobehnúť v ekonomike straty spôsobené pandémiou, prečo tieto peniaze nejdú priamo na rozvoj ekonomiky.

Nie som z oboru, ale úprimne, čistým sedliackym rozumom si položme otázku, či sú pre nás prioritou solárne panely na každej streche budov samosprávy (podľa Bruselu áno, pretože chce spasiť životné prostredie nulovými emisiami), nové nabíjacie miesta pre elektromobily alebo ďalších 200 km cyklotrás. Rozširovanie kapacít materských škôlok je super, ale čo takto súčasne nakopnúť firmy, startupy, výrobu?

Ako nám ovplyvní výplaty „lepšia kvalita ovzdušia”?

Chápem, že investičné oblasti pre Plán si vybrala Únia – ale nezdá sa vám, že obmedzením možností sa celý projekt tak trochu míňa svojho účelu?

Ešte aj tá „slayáda” za nejakých 17 miliónov eur, teda kúpa priestorov vo Voderadoch, kde malo vzniknúť inovačné a technologické centrum. Aké centrum, komu a načo? Kto by bol garantom celého projektu z hľadiska odbornosti?

Ak na tieto otázky existujú odpovede, potom je na vláde, aby ich lepšie komunikovala verejnosti. V opačnom prípade to bude pôsobiť tak, že milióny išli na nejaký zbytočný vzdušný zámok bez vyhliadok na produktivitu.

Aká je teda realita?

Vyzerá to bohužiaľ tak, že Brusel si nás dotáciami viac kupuje, než by mal reálny záujem na zvýšení slovenskej konkurencieschopnosti. Veď by aj bol nezmysel, aby západné veľmoci posilňovali nás na periférii. Ako prívesok nás strpia, ale kdeže reálne podporiť rozvoj domácej ekonomiky!

Dobre, vraj vďaka plánu podnikateľ pocíti zníženú administratívnu záťaž. Avšak ide v prvom rade o ceny energií – aby boli čo najnižšie. Tam je debata rozvinutá už odkedy EÚ ohlásila príkaz odtrhnúť sa od ruských dodávok.

Po ďalšie, ak sú k dispozícii peniaze, potom by boli potrebné na podporu podnikateľskej sféry (trebárs v spolupráci s štátnou správou), ak nie priamo oživenie štátnej výroby. Áno, tak, ako za socializmu – tak ma teda onálepkujte, priatelia z liberálnych kruhov!

Fakty nepustia.

V Pláne obnovy sa tiež básni o tom, že treba „poskytnúť žiakom vzdelanie, ktoré je prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti, zvýšiť gramotnosť žiakov a zručnosti potrebné pre život v globálnej a nízkouhlíkovej digitálnej ekonomike a spoločnosti.” Lenže tieto zručnosti si dnešná mládež osvojuje počas dospievania v spontánnom procese – už aj malé dieťa vie ovládať tablet alebo mobil.

Na toto dávame peniaze, namiesto rekvalifikácie existujúcej pracovnej sily do najpotrebnejších priemyselných odvetví. Takže neinvestujeme do ďalšieho napĺňania štátneho rozpočtu, len takpovediac „plátame” diery a „dekorujeme”.

Je čas vážne sa zamyslieť, kam to vlastne spejeme, keď si necháme eurosojuzom zalepiť oči miliardovými „darčekmi”, ktoré namiesto reálnej perspektívy prosperujúcej ekonomiky prinášajú len chabú a dočasnú (aká je asi tak miera udržateľnosti potom, čo vyschnú zdroje?) útechu a náplasť.

Nie je náhodné, že generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták poznamenal, že je tu bordel a Únia „ide do kytek”…

Prečítajte si tiež

• Pellegrini prijal demisiu podpredsedu vlády Kmeca, dočasne ho nahradí Tomáš Drucker
• Plán obnovy: Polovicu sme prejedli a zvyšok ohrozujú pochybné a ideologické projekty – Hlavné správy
• Slovensko reviduje plán obnovy. Niektoré ciele sa znížia, iné posilnia, pribudnú aj nové opatrenia
• V 17 miliónovej kauze Voderady sa vynorili ďalšie podozrenia, Remišová podáva trestné oznámenie