“Najstaršia škola v Očovej vznikla pravdepodobne pri dnešnom rímskokatolíckom kostole a jej osudy sa menili s osudom samotného kostola: husitská doba, reformácia, protireformácia,” píše sa na stránke Základnej školy s materskou školou Mateja Bela Funtíka, ktorá je pokračovateľkou očovských škôl minulosti.

Súčasná budova základnej školy v Očovej bola odovzdaná do užívania v roku 1934 ako Rooseveltova škola a tento objekt v obci dominuje dodnes. S plánovaním jej výstavby sa podľa záznamov v školských kronikách začalo už v roku 1912, ale trvalo až 22 rokov, kým od prvej myšlienky došlo k realizácii projektu a nová, na svoje časy jedna z najmodernejších škôl na Slovensku, začala slúžiť svojmu účelu.

Od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenala škola významné zmeny v obsahovej i organizačnej štruktúre. V školskom roku 1995/1996 prijala Projekt základnej školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry Podpoľania, schválený Ministerstvom školstva SR, ktorého realizáciou sa toto zariadenie zaradilo na priekopnícke miesto medzi slovenskými školami. “Cieľom tohto projektu je uchovávať a rozvíjať ľudové a folklórne tradície Podpoľania,” hovorí riaditeľka školy Anna Sojková.

V októbri 1996 bol Ministerstvom školstva SR škole prepožičaný čestný názov Základná škola Mateja Bela Funtíka. V roku 2002 získala škola právnu subjektivitu a prešla pod nového zriaďovateľa obec Očovú. O dva roky neskôr sa spojila s tamojšou materskou školou do jedného celku s názvom Základná škola s materskou školou Mateja Bela Funtíka v Očovej.

Podľa riaditeľky najviac žiakov mala škola začiatkom 80. rokov 20. storočia, bolo to až 390. Dnes ich tam chodí do deviatich tried 181. “Pred niekoľkými rokmi ich bolo ešte menej. Sme ale radi, že od roku 2013 ich počet mierne stúpa,” konštatovala. Materská škola má aktuálne 59 detí, po nedávnej prestavbe sa jej kapacita zvýšila na 80.

Škola zmenila tvár po roku 2009, ďalšie projekty obnovy ju ešte čakajú

Objekty Základnej školy s Materskou školou Mateja Belu – Funtíka v Očovej, prechádzali postupne výraznou obnovou od roku 2009, a to najmä za prispenia finančných príspevkov z eurofondov. Štyri budovy školy zmenili tvár, keď sa zateplili, vymaľovali fasády a čiastočnými zmenami prešiel aj ich interiér. Škola sa tiež dovybavila učebnými pomôckami.

“Aktuálne máme schválené ďalšie projekty, ktoré budú financované z prostriedkov Európskej únie. Jedná sa o obnovu našej telocvične a trávnika na multifunkčnom ihrisku,” hovorí riaditeľka Anna Sojková. Schválená je tiež podpora projektu vybudovania novej polytechnickej učebne a dovybavenie fyzikálno-chemickej a jazykovej učebne. “Mimo možnosti čerpania prostriedkov z EÚ máme podaný ešte aj projekt na zriadenie detských ihrísk pri základnej aj materskej škole,” doplnila.

Škola sa však zapája do väčšiny projektov, ktoré majú za cieľ zlepšiť prostredie školy či vzdelávanie žiakov. Jedným z úspešných je v očovskej škole aj PRINED (Projekt inkluzívnej edukácie), ktorý má za úlohu výrazne podporiť inkluzívne prostredie v MŠ a ZŠ a zabezpečiť neoprávnené zaraďovanie žiakov do systému špeciálneho školstva. Zo 181 žiakov očovskej školy tvoria totiž aktuálne asi 15 percent rómske deti, ktoré prostredníctvom projektu získavajú lepšie možnosti na vzdelávanie.

Prvky regionálnej výchovy zakomponovala škola do viacerých predmetov

Základná škola s materskou školou Mateja Bela Funtíka v Očovej bola v polovici 90. rokov 20. storočia jednou zo škôl, ktoré sa zasadili o zavedenie regionálnej výchovy do vyučovacieho procesu na slovenských školách. Dnes majú prvky regionálnej výchovy zakomponované v niekoľkých predmetoch a ako samostatný predmet Regionálne dejiny ho majú žiaci piateho ročníka.

“Vypracovali sme Projekt základnej školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry Podpoľania, ktorý sme najskôr päť rokov experimentálne overovali. Naša škola bola pritom jednou zo zakladateľských škôl Asociácie škôl s regionálnym vyučovaním,” povedala TASR riaditeľka Anna Sojková.

Škola na podporu regionálnej výchovy organizuje značné množstvo podujatí a spolupracuje pri tom s obecnou samosprávou, tamojším Remeselným dvorom, základnou umeleckou školou či miestnym Detským folklórnym súborom Poľana.

“Naši žiaci sa napríklad podieľajú na podujatí Vítanie jari, spojené s pálením Moreny či na akcii Očovské Vianoce,” pripomína riaditeľka. Deti sa však zapájajú aj do súťaží v speve ľudových piesní, výtvarných súťaží s tematikou folklóru a tradícií či do tvorivých dielní na zachovanie tradičného remesla. “Podnetná a zaujímavá bola u nás napríklad súťaž Pátranie po predkoch,” doplnila Sojková.

Žiaci z tejto rázovitej obce spod Poľany sú však veľmi dobre hodnotení aj v súťažiach a olympiádach v rámci Slovenska. “Máme tu napríklad víťazku celoslovenskej výtvarnej súťaže Hovoríme o jedle a tiež laureátku súťaže Prečo mám rada slovenčinu,” pripomína riaditeľka školy.

Väčšina žiakov je zapojená do niektorého z približne desiatky krúžkov. “Napríklad členovia veľmi populárneho rybárskeho krúžku dosahujú pravidelne popredné umiestnenia na celoslovenských súťažiach,” zdôrazňuje zástupkyňa školy. Žiaci ale obľubujú aj žurnalistický krúžok, ktorý dokonca vydáva časopis Školská ozvena, tiež dramatický krúžok a samozrejme folklórno-tanečný, do ktorého je zapojená až tretina všetkých žiakov školy.