Výzva na zachovanie princípov právneho štátu mala prísť v čase, keď bola reálne potrebná, reaguje rezort

Bratislava 20. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Ministerstvo spravodlivosti SR mrzí, že výzvy na zachovávanie princípov právneho štátu sa, až na výnimky, neobjavovali v časoch, keď boli tieto princípy pošliapavané, čo sa teraz odkrýva pri mnohých kauzách

Rezort tak reaguje na výzvu „proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu“, ktorú podpísalo 140 sudcov, advokátov, akademikov a ďalších príslušníkov právnických profesií. Ministerstvo dodalo, že sa vždy usiluje o otvorenú komunikáciu a návrhy, s ktorými prichádza aj otvorene a verejne prezentuje. Agentúre SITA poskytol stanovisko rezortu spravodlivosti Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva.

Schválením reformy justície parlament podľa signatárov výzvy zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie.

„Túto právomoc ústavný súd nemal v ústave upravenú ani pred prijatím ústavného zákona v oblasti justície. Z ústavy ju v jednom prípade problematicky vyvodil, čo kritizovali aj sudcovia a sudkyne, ktorí podali odlišné stanoviská. Tvrdili aj to, že ústavný súd skúmaním súladu ústavy s ústavou, prekročil svoje právomoci,“ vysvetľuje v odpovedi na výzvu ministerstvo spravodlivosti.

Reklama

Posledným ochrancom je aktívna občianska spoločnosť

Ako dodali, existuje diskusia o tom, kto má byť posledným ochrancom ústavy pred ústavodarcom a prijatá novela vybrala, že posledným ochrancom je aktívna občianska spoločnosť.

Signatári vo výzve tiež upozorňovali na „zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti“. Dodali, že je potrebné urýchlene zosúladiť podmienky väzby s európskymi štandardami.

„V rámci tohto roka máme v legislatívnom pláne otvoriť Trestný poriadok, súčasťou ktorého je aj väzba. Samozrejme, v tejto súvislosti sme pripravení sa rozprávať o podmienkach väzby ako aj o dostatočnosti súvisiacej právnej úpravy, a to aj v nadväznosti na odporúčania Výboru proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu,“ komentovalo ministerstvo.

Väzba ako nevyhnutný inštittút trestného konania

Dodali však, že väzbu považujú za nevyhnutý inštitút v rámci trestného konania a dôvody väzby, teda kolúznej, preventívnej a útekovej sú nastavené dobre.

Podľa výzvy je neprípustne, aby sa súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ohrozuje sa tak nezávislosť súdnictva, a to aj v kombinácii s trestným činom ohýbania práva.

„Tak široko koncipovaná imunita sudcov, ako bola upravená u nás, nebola zakotvená v ústave žiadneho členského štátu Európskej únie (EÚ). Ako dôvod tejto kritiky zároveň vnímame aj nepochopenie toho, že za právny názor nebude nikto stíhaný, a to iba s výnimkou, ak by došlo k trestnému činu,“ pokračovalo ministerstvo v reakcii.

Podľa rezortu išlo pri zavedení trestného činu ohýbania práva o to, aby rozhodovacia imunita sudcov nemohla pokrývať zneužitie práva. Skutková podstata nepostihuje konanie založené na právnom názore.

Výzva ďalej upozorňuje na to, že k schválenej reforme justície malo výhrady aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE). Ministerstvo mrzí, že pred vydaním stanoviska nebolo rezortu umožnené CCJE podrobnejšie vysvetliť rozsah a kontext novely.

„Po prečítaní tohto stanoviska sme ostali, žiaľ, prekvapení a znepokojení výskytom viacerých nesprávnych tvrdení o reforme justície uskutočnených a uskutočňovaných v ostatných týždňoch v našom ústavnom poriadku. Nie sú nám známe dôvody, prečo v čase vydania stanoviska nemalo byro CCJE aktuálne informácie o obsahu reformy justície,“ uviedol rezort.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíkova (Za ľudí) podľa ministerstva pozvala člena CCJE za SR na osobné stretnutie, na ktorom stanovisko rady prediskutovali. Podľa ministerstva množstvo zmien, ktoré priniesli, vyhovuje odporúčaniam napríklad Benatskej komisie a veria, že jasnejšie ukážu, že nejdú takpovediac „poľskou ani maďarskou cestou“.

Vo výzve sa tiež píše o snahe pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť. Signatári tak reagujú najmä na možnosť, že by disciplinárne konania v prípade advokátov riešil novozaložený Najvyšší správny súd SR. Ministerstvo týmto obavám nerozumie, pretože o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR ešte ani nezačalo rokovať.