Ak zoberieme do úvahy obdobie posledných troch rokov (2. štvrťrok 2012 – 2. štvrťrok 2015), tak priemerná hrubá mesačná mzda vzrástla kumulatívne o 11,8 %, pričom platy rástli tak v podnikateľskej (11,2 %), ako aj nepodnikateľskej (13,6 %) sfére.
Vyplýva to zo štatistického zisťovania Informačného systému o cene práce (ISCP), ktoré pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vykonáva spoločnosť Trexima Bratislava. Reprezentatívna vzorka zisťovania zahŕňa vyše 8-tisíc zamestnávateľov s vyše miliónom zamestnancov. Výšku platov pritom ovplyvňuje niekoľko faktorov.
Prvým faktorom je vek zamestnancov. Z grafu č. 1 je zrejmé, že najvyššie mzdy poberali zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov a najmenej zamestnanci vstupujúci prvý krát na trh práce po ukončení základnej resp. strednej školy, t.j. zamestnanci do 20 rokov a 20 až 24 rokov.
Druhým významným faktorom ovplyvňujúcim mzdu je vzdelanie zamestnancov. Čím má zamestnanec vyššie vzdelanie, tým má v priemere vyššiu mzdu. Pri hlbšej analýze celoživotných
1. zárobkov zamestnancov sme prišli k záveru, že zamestnanec s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, 2. stupňa za celý pracovný život zarobí dvojnásobne viac ako zamestnanec so základným vzdelaním a približne 1,6 násobne viac ako zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, a to aj napriek neskoršiemu vstupu na trh práce (oneskorenie o 5 až 9 rokov).
2. štvrťroku 2015
Významnú úlohu pri odmeňovaní zohráva aj faktor odvetvie, v ktorom zamestnanec Existujú odvetvia, v ktorých sú zamestnanci rozdielne mzdovo ohodnotení. Závisí to nielen od hospodárskych výsledkov firiem v danom odvetví, ale aj od štátneho rozpočtu a vplyvu odborov.
V priemere najvyššie mesačné mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia (1 850 €), finančné a poisťovacie činnosti (1 771 €) a zamestnanci pracujúci v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (1 552 €). Na opačnej strane pomyselného rebríčka mzdového ohodnotenia sa dlhodobo umiestňujú zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, ktorí zarábajú v priemere 597 € za mesiac.
Ďalší významný rozdiel pri odmeňovaní bol zaznamenaný pri porovnávaní regiónu (miesta) výkonu práce. Najvyššie mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v Bratislavskom kraji. Súvisí to najmä s nízkou mierou nezamestnanosti, dostatkom pracovných príležitostí (sústredenie centrál národných a medzinárodných firiem a ústredných orgánov štátnej správy). S odstupom cca 380 € nasledujú kraje Košický a Trnavský. Na opačnom konci sú zamestnanci v Prešovskom kraji, ktorých mzda za odpracovaný čas je v priemere vo výške 761 €.
V medziročnom porovnaní však práve v Bratislavskom kraji rástli mzdy najpomalšie (porovnanie tých istých firiem v sledovaných obdobiach). Nárasty miezd v krajoch sa pohybujú od 2,85 % do 4,14 %, v Trnavskom kraji však mzdy rástli ešte rýchlejšie.
Metodika
Štatistické zisťovanie o cene práce ISCP zbiera údaje priamo od zamestnávateľov, výhradne formou elektronického zberu. Na rozdiel od zisťovania Štatistického úradu SR ISCP monitoruje reálne vyplatené mzdy za skutočne odpracovaný čas (do výsledkov teda nevstupujú priznané, ale nevyplatené mzdy, napr. ak je zamestnanec v sledovanom období práceneschopný, alebo zamestnankyňa na materskej dovolenke a pod.).
Tieto informácie poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR