Bratislava 8. februára 2023 (HSP/Unherd/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)
Jeho plánovaná cesta do Bruselu je výhodnejšia pre blok ako pre Ukrajinu, píše William Nattrass pre UnHerd
Plánovaná návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bruseli tento týždeň by bola považovaná za ďalší krok vpred na európskej ceste Ukrajiny. Keďže však Ukrajina zostala sklamaná zo zjavného nedostatku záväzkov EÚ voči jej žiadosti o členstvo na samite v Kyjeve minulý týždeň, Zelenského návšteva mu nemusí priniesť žiadne konkrétne výsledky. Ak sa vôbec uskutoční, pretože úniky informácií z Bruselu hrozia, že tento plán úplne stroskotá.
EÚ dala prezidentovi Zelenskému “otvorené pozvanie” do Bruselu, ale Kyjev túto ponuku neprijal: Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že Zelenskyj bude podnikať zahraničné cesty len s vyhliadkou na “konkrétne výsledky pre Ukrajinu”. Ako potenciálne prekážky návštevy sa uvádzali bezpečnostné obavy. Zatiaľ čo Zelenského cesta do Washingtonu v decembri bola zahalená rúškom tajomstva, EÚ zrejme prenikli informácie o jeho plánovanom príchode niekoľko dní vopred.
A aj keď sa cesta uskutoční, je ťažké odhadnúť, aké výhody prinesie Ukrajine. Rétorika na minulotýždňovom samite EÚ – Ukrajina bola optimistická, ale v súkromí sa určite prejavili sklamania z výraznej zdržanlivosti EÚ v súvislosti s veľkou otázkou ukrajinského členstva. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal pred samitom stanovil ambiciózny dvojročný harmonogram vstupu svojej krajiny do EÚ, ale EÚ tieto plány zľahčila a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odmietla konkretizovať časový rámec.
Prekážky vstupu Ukrajiny do bloku sú reálne. Zároveň sa však zdá, že EÚ chýba politická vôľa na to, aby urobila mnoho výnimiek pre mimoriadne okolnosti krajiny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron predtým povedal, že by mohlo trvať “niekoľko desaťročí”, kým sa Ukrajina pripojí k EÚ, a jeho nové Európske politické spoločenstvo, väčšie združenie európskych krajín, sa čiastočne považovalo za spôsob, ako udržať Ukrajinu v spokojnosti bez toho, aby jej bol udelený plný členský štatút.
Zelenskyj by mal pravdu, keby sa obával, že ho vedúci predstavitelia EÚ opäť podvedú, pretože možno majú radšej príležitosti na fotografovanie ako skutočný pokrok. Odchod do Bruselu by mohol vytvoriť precedens, v ktorom by sa Zelenskyj javil len ako ďalšia okrajová “nádej” v politickom orbite EÚ, a nie ako jedinečný štátnik, ktorý vedie vojnové úsilie v záujme európskej cesty svojej krajiny.
Návšteva by mohla byť nepríjemná aj z iných hľadísk. Plánovaná účasť Zelenského na obede Európskej rady by ho priviedla do priameho kontaktu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý v posledných dňoch vyvolal pobúrenie, keď označil Ukrajinu za neovládateľnú a povedal, že “teraz je to Afganistan” a “krajina nikoho”. Ukrajina si pre tieto “absolútne neprijateľné výroky” predvolala maďarského veľvyslanca, zatiaľ čo starosta Dnepra označil Orbánovu vládu za “bastardov” a “šmejdov”. Keďže EÚ sa snaží dohodnúť na ďalšom balíku sankcií, ktoré má uvaliť na Rusko, teraz nie je vhodný čas na to, aby sa napätie medzi Ukrajinou a hlavným rebelom bloku v oblasti sankcií ešte viac vyostrilo.
V plánoch Zelenského vystúpenia v Európskom parlamente je tiež prítomný podtón rozpačitosti. Zatiaľ čo obavy z korupcie a zosúladenia právnych predpisov sú hlavnými prekážkami ukrajinského vstupu do EÚ, EÚ sa vážne obáva aj toho, ako by ukrajinské členstvo ovplyvnilo jej vlastné politické fungovanie, najmä v Európskom parlamente, kde by Ukrajina ako člen mala jeden z najväčších hlasovacích blokov. Pre mnohých by osobný príhovor Zelenského bol pre túto hroziacu politickú otázku ako barlička.
Po minulotýždňovom samite, na ktorom bola zdôraznená podpora EÚ ukrajinskej veci, ale skutočný záväzok bloku voči európskej budúcnosti Ukrajiny zostal nejasný, budú existovať obavy, či cesta Zelenského do Bruselu znamená viac než len PR cvičenie.