Môj profil 
Predplatné
Nitra 17. januára 2020 (HSP/Foto:Ľubica Packová-Zahradárová)
Na prvý pohľad rovnaký názov, a predsa odlišný. Vďaka jednej samohláske si nás dodnes vo svete mýlia a zamieňajú napriek dostupnosti informácií. Dve rozdielne krajiny, ktoré spája veľa spoločných čŕt v kultúre a spôsobe života. I toto bol jeden z dôvodov, ktorý viedol k vzniku výstavy „Slovensko – Slovinská dimenzia“, ktorá bola priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre slávnostne otvorená včera za účasti veľvyslanca Slovinskej republiky na Slovensku Gregora Kozovinca, spoluautorov výstavy prof. PhDr. Marty Botikovej, CSc., Mgr. Sašy Vojtechovej Poklač, PhD., PhDr. Pavla Habáňa a PhDr. Michala Krageľa
Po prvýkrát bola putovná výstava otvorená v roku 2016 pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky a predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Námet výstavy so zámerom poukázať na zhody a odlišnosti v kultúrnej tradícii i každodennom živote týchto dvoch krajín vznikol medzi bývalou veľvyslankyňou Slovinskej republiky na Slovensku Bernardou Gradišnik, vysokoškolskými učiteľmi a študentmi Univerzity Komenského v Bratislave.
Výstava je rozdelená do niekoľkých oblastí, v ktorých je vidieť nielen odlišnosti, ale i zhody. V úvode sa návštevník oboznamuje s geografickými informáciami a zaujímavosťami. Historická os s najvýznamnejšími medzníkmi zachytáva, kde sa naše dejiny stretli a neskôr rozišli a vyústili do vzniku dvoch samostatných krajín. V rámci osi sú charakterizované štátne symboly Slovenska a Slovinska a hymny oboch krajín.
Vo výbere nežijúcich významných osobností, ktorý výrazne ovplyvnili dejiny Slovenska, kodifikáciu jazyka a literatúru je spomenutý Matej Bel, Ľudovít Štúr a Milan Rastislav Štefánik. Z najvýznamnejších osobností Slovinska sa spomína Rudolf Maister, Primož Trubar a Janez Vjhart Valvasor. Z oblasti architektúry, ktorá je jedným z ukazovateľov kultúry a civilizácie, sú spomenutí už nežijúci slovenskí architekti Dušan Samuel Jurkovič a Emil Belluš, zo slovinskej strany Maks Fabiani a Jožo Plečnik.
Ďalšie osobnosti sú zo súčasnosti. Z literatúry sú to spisovateľky Daniela Kapitáňová a Polona Glavan, zo športu hokejisti Marián Gáborík a Anže Kopitar, ktorí pôsobia v zámorskom klube LA King, zjazdárky Veronika Velez-Zuzulová, Petra Vlhová a Tina Maze, slovinský skokan na lyžiach Peter Prevc a náš svetoznámy cyklista Peter Sagan. Ľudovú slovesnosť reprezentujú povesti o Oravskom hrade, Margite a Besnej, Reasmovi Predjamskom a Ajdonskej divočine. Kresby Slavomíra Lalíka a Pavla Filgasa sprítomňujú výtvarné podoby Bratislavy, Ľubľany a ďalších miest.
Čo nás spája, či delí v stravovaní, vinohradníctve, remeslách, salašníctve, včelárstve a fašiangovej zábave? Aj v týchto oblastiach je podobnosť veľmi prekvapivá. Výstavu dopĺňa približne 57 kusov rôznych výrobkov, či úžitkových predmetov dnes už ľudovej kultúry z dreva, keramiky, kovu, textilu a iného materiálu. Za pohľad určite stojí drevený model kozolca prezentujúci slovinské alpské dobytkárstvo a drevený model salaša prezentujúci slovenské karpatské salašníctvo.
Zo slovinských zbierok je prezentovaný napr. slamený klobúk zberača soli, rapkáč, kraslice, butarica, letáče, forma na výrobu lošského chlebíka, podnožka, pasca na plchy a iné. Slovenskú ľudovú kultúru zastupujú kraslice, rapkáč, slovenská majolika, hračky, figúrky a úžitkové predmety z drotárstva, keramická nádoba na mlieko, detské krpce, bábiky zo šúpolia a iné.
Na záver treba podotknúť, že hoci výstava bola otvorená vo viacerých kultúrnych inštitúciách, zakaždým má zmenenú podobu, pretože sú na nej vystavené predmety, ktoré pochádzajú z ľudovej kultúry daného regiónu. V troch jazykových mutáciách – slovenskom, slovinskom a anglickom bude otvorená do 1. marca.
Mgr. Ľubica Packová-Zahradárová
.JPG)
