Môj profil 
Predplatné
Výskum porovnával výsledky takmer päť tisíc dievčat a chlapcov z prijímacích testoch na stredné školy s ich známkami na vysvedčení. Prijímacie testy boli anonymné a hodnotiaci tak nevedeli, či išlo o test chlapca alebo dievčaťa.
Kým známky z českého jazyka u oboch pohlaví zodpovedali v priemere ich výsledkom v testoch, pri matematike to bolo inak.
Munich to vysvetľuje tým, že známky môžu byť ovplyvnené tým, že učitelia dievčatá a chlapcov vnímajú rozdielnym spôsobom a majú predsudky voči schopnostiam, takže sa môže stať že učitelia dajú dievčatám lepšie známky.
Ďalším faktorom môže byť aj to, že učiteľ do známky zahrnie nielen znalosti žiaka, ale taktiež jeho prístup k predmetu, napríklad, či si robí domáce úlohy alebo ako sa správa.
Podľa Predsedkyne Asociácie riaditeľov základných škôl Hany Stýblovej, by pri známkovaní tieto faktory nemali zohrávať žiadnu úlohu. „Žiadne hodnotenie v sebe nesmie zahŕňať správanie a ani nikdy pripravenosť žiaka, aspoň v mladšom školskom veku, keď ešte veľkú úlohu hraje rodina. Malo by to byť naozaj to, čo ten žiak predvedie, vie, ako tie výstupy napĺňa, tak ako má škola školský vzdelávací program,“ vysvetľuje problém Stýblová.
Sama však hovorí, že známkovanie je vždy subjektívne. Podľa nej sa môže stať, že pani učiteľky nadržajú dievčatám. “Je oveľa viac vecí, ktoré môže ovplyvňovať vzťah medzi učiteľom a žiakom, ale myslím si, že učiteľ by sa to mal snažiť odbúravať,” dodáva.
S názorom Municha, ktorý tvrdí, že by žiaci mali dostávať lepšiu spätnú väzbu a ku klasickej známke dostať aj slovné ohodnotenie, súhlasí aj Veronika Laufková z Pedagogickej fakulty Karlovej Univerzity.
„Pokiaľ žiaci dostávajú predbežne v školskom roku dostatok spätnej väzby, ktorá je konkrétna, adresná, a pokiaľ ich zapájame do procesu učenia a hodnotenia, tak de facto oni už potom to vysvedčenie nepotrebujú, pretože majú dostatok informácii o svojom výkone predbežne. Je to potom informácia skôr pre rodičov a nejakú vzdelávaciu politiku, či sa má dieťa hlásiť na gymnázium alebo nejakú strednú školu,“ hovorí Laufková.
Podľa Andrysa je trendom postupné doplňovanie klasických známok aj o slovné hodnotenie.
Žiakov je potrebné k dobrým výsledkom motivovať
Aby deti dosahovali čo najlepšie výsledky, potrebujú byť motivané. Martin Kuruc z Univerzity Komenského vedie výskum v ktorý tvrdí, že bez motivácie nemôžu nastať u žiakov systematické výsledky.
Uvedený výskum sa opiera o teóriu sebaurčenia, hľadajúcu odpoveď na otázku, akým spôsobom sú ľudia motivovaní v rôznych sociálnych kontextoch a ako v nich regulujú svoje správanie.
Teória stojí na troch pilieroch, a to potrebe kompetencie – to znamená byť v niečom dobrý, potrebe vzťahovosti – byť súčasťou komunity a potrebe autonómie – slobodne sa vyjadrovať vo vonkajšom prostredí, informuje portál Hospodárskych novín.
Výsledkom všetkých troch pilierov je potom to, že motivácia je podmienená snahe vyhnúť sa trestu, vyhnúť sa pocitu viny, či získať uznanie od druhých.
To, že sa motivácia nedá nahradiť je vidieť aj na výsledkoch rómskych detí. Príkazy a tresty možno zvyšujú školskú dochádzku ale nepripraví to žiakov na pripravenosť do práce. V dnešnej dobe sa nedostatok motivácie u žiakov prejavuje až do takej miery, že je tým ohrozený hospodársky rozvoj Slovenska.
Kurucov výskum ukázal nárast sebavedomia žiakov pri budovaní vzťahov s rastúcim vekom, avšak zároveň aj pokles zdravej motivácie pre školskú prácu, čo nie je pre vstup na strednú školu veľmi dobré.
