Môj profil 
Predplatné
Ako uviedol dnes na tlačovej konferencii v Štokholme šéf osobitnej vyšetrovacej skupiny Palme Hans Melander, vyšetrovatelia naďalej dúfajú v uzavretie prípadu, a to aj s pomocou širokej verejnosti. Prokurátorka Kerstin Skarpová priznala, že je traumou pre Švédsko, že sa vraždu nepodarilo objasniť.
Švédska polícia permanentne prijíma podnety od občanov a následne ich analyzuje, iba vlani ich bola asi stovka. Či však medzi nimi bolo aj čosi ako podnet vedúci k horúcej stope, to z pochopiteľných dôvodov neprezradil nikto z kriminalistov.
Olofa Palmeho zavraždil 28. februára 1986 v neskorých večerných hodinách v centre Štokholmu výstrelom do chrbta z bezprostrednej blízkosti neznámy muž. Vtedajší premiér severskej krajiny sa práve vracal s manželkou Lisbet z kina pešo domov, a to bez osobnej ochranky alebo iného sprievodu. Vrah z miesta činu ušiel.
Ako podozrivého zo spáchania tohto činu zatkli a v roku 1989 na prvostupňovom súde aj odsúdili obyvateľa Štokholmu Christera Petterssona. Rozsudok však pri revízii procesu zrušili a Petterssona oslobodili pre nedostatok dôkazov. Najvyšší švédsky súd v máji 1998 zamietol návrh na uskutočnenie nového procesu proti Petterssonovi. Nové dôkazy nepovažoval za dostačujúce. Toto rozhodnutie podrobila ostrej kritike vdova po zavraždenom tvrdiac, že Petterssona ako vraha s istotou identifikovala.
Alkoholik a narkoman Christer Pettersson sa 29. októbra 2001 k zločinu priznal. Právnici však list s priznaním, ktorý zverejnila švédska tlač, nepovažovali za právne relevantný dôkaz. Pettersson zomrel v roku 2004.
K spoluúčasti na premiérovej vražde sa tesne pred svojou smrťou v roku 1993 priznal ako jeden z celkovo 133 ľudí aj Lars Tingström, známa postava švédskeho podsvetia. Vo svojej výpovedi naviedol pátranie po vražednej zbrani na jazero Klara. Polícia však následne uviedla, že ani typ, ani kaliber objavenej zbrane nie je totožný s parametrami hľadaného revolvera, ktorým zastrelili Palmeho.
Mimochodom, vyšetrovatelia vypočuli viac ako 10.000 svedkov, spisy prípadu zaberajú medzičasom v regáloch v pivničných priestoroch prezídia švédskeho policajného zboru 275 metrov, vražednú zbraň však kriminalisti nemajú v rukách ani doteraz, vyplýva z informácií tlačovej agentúry DPA.
Politické krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK) v apríli 1998 poprelo správy o tom, že by Palmeho bol zastrelil jeden z militantných príslušníkov tejto organizácie ľavicovo orientovaných kurdských separatistov. Z Palmeho fyzickej likvidácie obvinili totiž PKK turecké noviny Sabah.
Vo februári 1999 kurdský vodca Abdullah Öcalan údajne obvinil svoju bývalú manželku Kesire Yildirimovú z účasti na Palmeho zavraždení, čo švédske vyšetrovacie orgány opäť priviedlo na kurdskú stopu, aj keď predchádzajúce pátranie bolo neúspešné.
Za záhadným atentátom na švédskeho sociálnodemokratického premiéra stála údajne niekdajšia juhoslovanská tajná služba UDBA. Tieto informácie sa objavili na verejnosti pred viac ako piatimi rokmi. Mimoriadne populárneho a na medzinárodnej scéne uznávaného politika zastrelil podľa vtedajších informácií nemeckého týždenníka Focus nájomný vrah s cieľom zviesť zločin na chorvátskych exulantov. Tieto informácie hneď nasledujúci deň dementoval na stránkach belehradského denníka Blic niekdajší šéf odboru pre zahraničné operácie tejto tajnej služby Božo Spasič. Podľa jeho slov juhoslovanská tajná služba nikdy nespolupracovala s nájomným vrahom pod menom Ivo D., ako by sa mal volať Palmeho vrah.
Nemecké úrady informovali švédskych kolegov o týchto poznatkoch ešte v decembri 2008, zo Štokholmu však k tomu nedostali žiadne otázkyMotív atentátu na Olofa Palmeho, ktorý patril medzi najpopulárnejších švédskych politikov 20. storočia, zostáva stále zahalený rúškom tajomstva.
.jpg)
.JPG)
