“Do pojednávacej miestnosti pri zdôvodňovaní rozhodnutia patria len vecné a právne argumenty, ktoré sa vzťahujú na odôvodnenie výroku konkrétneho rozhodnutia a sú obsiahnuté aj v písomnom odôvodnení rozhodnutia. Iná argumentácia k rozhodnutiu súdu zo strany sudcu do pojednávacej miestnosti nepatrí,” uviedla Praženková. Sudca sa podľa slov Praženkovej pri jej použití vystavuje minimálne riziku spochybnenia jeho nezávislosti a nestrannosti. Zdôraznila tiež, že podobnému riziku je sudca povinný predchádzať a vyvarovať sa ho.
Medializované vyjadrenia Radačovského považuje Praženková za presahujúce uvedené limity správania sa sudcu. “Každý sudca si musí uvedomiť, že nereprezentuje navonok len svoju osobu, ale aj celý justičný stav,” avizovala.
QUO VADIS, naša justícia?
K vyjadreniam sudcu zverejnila na sociálnej sieti svoje stanovisko aj poslankyňa SNS Magdaléna Kuciaňova.
Upozornila, že “konkrétne formy správania sa ľudí sú podmienené etickými a mravnými princípmi prevládajúcimi v danej spoločnosti, ale aj príslušnosťou jednotlivca k určitej sociálnej skupine, k určitému stavu resp. profesii. Je nesporné, že v spoločnosti sa na niektoré druhy profesijných činností kladú vyššie morálne požiadavky. Táto skutočnosť ja daná osobitnou dôverou, ktorú určitá profesia požíva, spoločenskou kontrolou a jednak aj tým, že charakter a povaha určitého druhu práce vyžaduje vysokú zodpovednosť, precíznosť a koordinovanosť.”
Dodala, že určité morálne požiadavky sú nesporne kladené predovšetkým na tie profesijné skupiny, ktorých objektom činnosti je sám človek , jeho základné ľudské práva a slobody, oprávnené práva a záujmy. Týmito skupinami sú predovšetkým právnické profesie.
“V profesii právnikov, pri ich pôsobení takmer na ktoromkoľvek poste sa vždy prelínajú právne a mravné požiadavky. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z etických požiadaviek na výkon právnických profesií sú najmä: – úcta k právu a spravodlivosti, – záujem o človeka, vysoká kultivovanosť a korektnosť v konaní a vystupovaní – ochrana pred samoľúbosťou a nadradenosťou – neprehliadanie názorov a oprávnených záujmov iných – rešpektovanie práv všetkých účastníkov konania. Bez ohľadu na to, či je stranou sporu prezident SR alebo ktokoľvek iný, právo platí/ malo by platiť/ pre všetkých rovnako,” vysvetlila.
Kauza Veľký Slavkov
Prezident Kiska prehral spor o pozemky v katastri obce Veľký Slavkov, piatkový (26. 10.) rozsudok nie je právoplatný. Rozhodnutie súdu prezident rešpektuje, ale slová sudcu o tom, že by sa mal vysťahovať zo Slovenska, ho prekvapili. Sudca rozhodujúci v majetkovom spore sa po rozhodnutí neobmedzil na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ale rozhodol sa dať prezidentovi aj rady, ako by si mal zariadiť ďalší profesionálny i súkromný život. Radačovský mal totiž hovoriť, že na jeho mieste by sa ako prezident vzdal funkcie a odišiel by zo štátu.
Kiska má zvažovať ďalší postup aj “vzhľadom na sudcovu zjavnú zaujatosť a nenávisť voči prezidentovi, ktorého nepochopiteľne napadol, čím poškodil aj rozhodnutie pozitívne pre rodinu pána Franca,” reagoval poradca prezidenta pre komunikáciu Roman Krpelan. Vyjadrenie sudcu preskúma aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Posúdi, či jeho slová na adresu hlavy štátu nie sú dôvodom na podanie disciplinárneho návrhu.