Môj profil 
Predplatné
“Sú policajné útvary, kde majú riadnu celu, ale aj tieto iné priestory, ktoré nazývam kobky. Tie nie sú vybavené vodou ani zvončekom na privolanie pomoci, sú tam madlá a háky na pripútanie. Niektorí zadržaní tam boli viac ako 24 hodín, pričom podľa zákona by tam nemali byť ani sekundu. Majú byť v riadnej cele,” uviedla pred poslancami Dubovcová.
Podľa jej slov by sa takéto priestory využívať nemali, alebo je potrebné pripraviť takú právna úpravu, ktorá by to dovoľovala, ale tak, aby to bolo v súlade so základnými ľudskými právami a medzinárodnými dohovormi. “Policajný prezident Tibor Gašpar avizoval ešte vlani, že takúto právnu úpravu predloží, ale neurobil to. Podľa mňa preto, lebo to nevie takto naformulovať,” myslí si ombudsmanka.
Člen výboru Ľubomír Galko (SaS) označil zistenia Dubovcovej za mimoriadne vážnu vec. “Viem o človeku, ktorý bol predvedený na policajnú stanicu a odišiel odtiaľ s odtrhnutými ľadvinami. Je neprípustné, aby to takto fungovalo. Drvivá väčšina policajtov sú slušní a čestní ľudia, ale máme obrovské množstvo príkladov ich zlyhaní. Je neprípustné, aby v tomto storočí boli ľudia držaní v takýchto podmienkach,” povedal. Práve Galko žiadal poslanecký prieskum, ktorý však nezískal dostatočnú podporu.
Richard Vašečka (OĽaNO-NOVA) uistil, že cieľom nie je obviňovať políciu a hádzať jej polená pod nohy. “Ale ak sú takéto vážne podozrenia, treba sa pozrieť na to, či sa postupuje podľa zákona alebo nie. Ak polícia takéto priestory potrebuje, musí sa navrhnúť príslušná legislatívna úprava,” odporučil.
Aj predseda výboru Anton Hrnko (SNS) súhlasí, že akékoľvek porušovanie ľudských práv treba odsúdiť. “Ale je potrebné sa pozerať aj na druhú stranu a vidieť vyváženosť medzi postihnutím kriminálnika a ľudskými právami. Lebo o práva obete sa zvyčajne nikto nestará,” povedal.
Peter Šuca (Smer-SD) Dubovcovej uznal, že si robí svoju robotu. Ale zároveň sa pýtal, čo v prípade, ak policajt predvedie na stanicu ultra agresívneho človeka. “Aj vtedy máte pocit, že policajti nemajú práva iba povinnosti?” pýtal sa.
Ombudsmanka odvetila, že zákon pamätá aj na tieto prípady a polícii umožňuje použitie donucovacích prostriedkov a ich umiestnenie do ciel, avšak nie do takýchto priestorov. “Polícia nemôže konať inak, len spôsobom, ako ustanovuje zákon. Ak polícia nemá vhodné pracovné podmienky, policajný prezident a minister vnútra ich musia zabezpečiť,” dodala s tým, že jej správa nie je namierená proti policajtom, ale v prospech štátu, ktorý nedodržiava právny rámec.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení. “Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré ale nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania,“ podotkol minister.
Minister vnútra tvrdí, že spor v tejto veci vedú s Dubovcovou už dlho. Na stranu ministerstva i polície sa však podľa neho pridal aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. “Bol na Slovensku na kontrole a zhodnotil, že tieto veci sú v poriadku a dal nám aj nejaké odporúčania,” podotkol Kaliňák.
Jeho tlačový odbor spresnil, že výbor vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania takzvaných vyhradených priestorov, avšak ich existenciu nenamietal. “Odporučil prijať opatrenia v súvislosti s režimom. Uviedol, že vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie je väčšina vyhradených priestorov nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín,” vysvetlilo ministerstvo. Podľa Kaliňáka sa budú riadiť odporúčaniami výboru, ale aj verejnej ochrankyne práv.
