Moskva, ako v klasickej rozprávke, dosiahla svoje (aj keď nie na sto percent) až na tretí pokus. Prvú žiadosť Kodaň dostala od Ruska ešte pred dvoma rokmi. Vtedy Dánsko našlo „zásadný argument“: nepovolilo budovanie plynovodu vo svojich teritoriálnych vodách. Vysvetlilo to ohrozením vlastnej bezpečnosti a životného prostredia v regióne.

Moskva poslala ďalšiu žiadosť: tento raz plánovala budovať plynovod mimo dánskych teritoriálnych vôd, ale predsa v dánskej ekonomickej zóne. Celý rok Kodaň odmietala tento variant. Moskva poslala tretiu žiadosť a nakoniec dosiahla svoje: tento raz Gazprom získal povolenie od Kodane. Odpoveď na otázku, prečo Dánsko nechcelo žiaden Severný prúd a tak dlho naťahovalo s povolením, je jasná. Oveľa zaujímavejšie je to, prečo Dánsko predsa cúvlo. Ani táto otázka nie je príliš komplikovaná.

Po prvé, dalo by sa tento problém otočiť tak alebo onak, ale objektivita nepustí: Kodaň nemala reálny zásadný dôvod na to, aby nepovolila budovanie plynovodu. Pred ňou tri krajiny, ktoré majú absolútne rovnakú ekologickú legislatívu, ako Dánsko, a dosť podobné politické smernice vydali povolenie na budovanie Severného prúdu-2. Ako by vysvetlila Kodaň svoje odmietnutie, čím sa odlišuje od ostatných? Dánska vláda si rozohrala vlastnú politicko-diplomatickú partiu, ale výsledok bol rovnaký: síce neskôr, ale povolenie na budovanie plynovodu Dánsko predsa vydalo.

Po druhé, definitívne odmietnutie by vrhlo na Kodaň dosť zlé svetlo. Dánsko niekoľko rokov blafovalo a naťahovalo čas, ale medzitým povolilo budovanie iného plynovodu za dosť podobných podmienok. Dánska agentúra pre ochranu životného prostredia ešte 12. júla vydala prvé schválenie výstavby plynovodu „Baltic Pipe“ z Poľska do Nórska. Daný plynovod sa bude budovať v tých istých dánskych vodách, ako aj Severný prúd-2. Zasa by úradoval dvojitý meter, taký obvyklý v európskej politike?

Po tretie, s politikou dvojitého metra a trojitých štandardov nesúhlasilo vedenie Gazpromu a pohrozilo Dánsku súdnym procesom, ktorý bezproblémovo mohlo vyhrať a žiadať od Dánska vysokú kompenzáciu. Potrebovala Kodaň riskovať a mať obrovské problémy? Keď situácia bola ešte dosť napätá, projektová spoločnosť „Nord Stream-2“ už v máji oznámila, že sa môže obrátiť na súd v súvislosti s neochotou a meškaním Dánska pri vydávaní stavebných povolení vo svojej ekonomickej zóne, ktorá je právne spojená s medzinárodnými vodami. Tento súdny proces Dánsko nemuselo vyhrať…

Po štvrté, je celkom možné, že rozhodnutie Kodane viac alebo menej ovplyvnili vyhlásenia amerického prezidenta, ktorý chcel „sprivatizovať“ Grónsko. Je možné, že to urazilo národnú hrdosť niektorých kompetentných v Kodani a „pomstili sa“ mu tým, že mávli rukou – nech si Rusi stavajú svoj Severný prúd…

Je možné, že pod špičkou ľadovca sa schovávajú aj „po piate“, „po šieste“ atď., ale faktom zostáva, že Kodaň budovanie plynovodu odklepla. Teda Moskva nakoniec zvíťazila, môže oslavovať, ale prečo potom akosi nepočuť žiadne fanfáry z Kremľa? Asi preto, že v Moskve presne vedia, že je to iba prvá etapa, nie celkové, ale iba polovičné víťazstvo. Nie je vylúčené, že medzinárodné konzorcium predsa dokončí budovanie plynovodu, ako sa plánovalo, do konca tohto roku, ale je nad slnko jasné, že od januára plyn ešte nezačne prúdiť Severným prúdom-2. Stane sa to tak /možno/ o niekoľko mesiacov. Čiže v tejto zimnej vykurovacej sezóne teplo do EÚ prostredníctvom Nord Streamu-2 ešte nepríde. Prečo?

Ruskí, nemeckí a iní odborníci uvádzajú, že minimálne do marca plyn ešte nezačne prúdiť Severným prúdom-2. Dokonca začne možno až v lete. Všetko závisí od toho, ako rýchlo sa podarí pripraviť na prevádzku plynovodu – nie je to také jednoduché. V tejto súvislosti vzniká ďalší problém. Čím neskôr spustia do prevádzky Nord Stream-2, tým dlhšie môže Kyjev rozohrávať svoju „plynovo-šachovú partiu“, komplikovať situáciu a vydierať Moskvu a členské štáty EÚ. Kyjev ešte má niektoré esá v rukáve a bude špekulovať a klásť svoje požiadavky pri podpísaní novej plynovej dohody s Ruskom. Platnosť starej končí na Silvestra.

Na druhej strane Kodaň predsa urobila Kyjevu škrt cez rozpočet odklepnutím povolenia na budovanie plynovodu. V otázke uzatvorenia 10-ročnej plynovej dohody s Ruskom Kyjev stále sa oháňal „esíčkom“, že Dánsko nepovolilo budovanie plynovodu a Rusko bude potrebovať „hrdzavú ukrajinskú rúru“. Teraz sa situácia zmenila a Kyjev má oveľa menšie možnosti na vydieranie Moskvy, ktorá navyše má podporu silných európskych spoločností, podieľajúcich sa na budovaní plynovodu a ktoré viac alebo menej môžu ovplyvňovať v tejto otázke aj vlády svojich krajín.

Povzbudený novou situáciou Gazprom ihneď navrhol ukrajinským partnerom nový kompromisný variant: skončiť všetky vydierania, hádky a súdne spory a dohodnúť sa na „nulovom variante“: zrušiť všetky vzájomné pretenzie, ktoré na oboch stranách dosahujú miliardy dolárov, a začať odznova – podpísať takú zmluvu o dodávkach a tranzite plynu, ktorá by mohla uspokojiť dve strany a zároveň aj Európsku úniu.

Samotná Moskva sotva pochodí, pretože Kyjev bude využívať situáciu s nedobudovaným plynovodom Severný prúd-2, ale Európska únia môže zamiešať karty a dosiahnuť, aby nakoniec Rusko a Ukrajina podpísali kompromisnú dohodu, ktorá nielen uspokojí obe strany, ale aj samotnú Európsku úniu, ktorá tiež potrebuje plyn z Ruska. Vychádza to tak, že v spore medzi Ukrajinou a Ruskom je na ťahu Európska únia.

Eugen Rusnák