Ruská vojenská misia je svedectvom, že Rusi sa rozhodli podobne, ako sa rozhodli v prípade Sýrie. Nenechajú Venezuelu napospas “impériu dobra a demokracie” a Madurovi Rusi pomôžu rovnako, ako pomohli Asadovi, pretože Maduro i Asad sú legitímni prezidenti.

Rusko aktivitami vo Venezuele opätovne zvyšuje svoj geopolitický status, ktorý si zvýšilo úspešnou misiou v Sýrii. Dňa 19. 3. 2019 ruský diplomat Sergej Rjabkov kategoricky oznámil americkému partnerovi Eliotovi Abramsovi, že legitímny prezident je Maduro, ktorý zvíťazil vo voľbách a nie samozvanec Guaidó, ktorého protizákonne chcú presadiť Američania. Rusi takisto Američanov dôrazne vystríhajú pred pokusom riešiť americký problém vo Venezuele vojenskou cestou. A aby Rusi ukázali že nehovoria do vetra, do Venezuely prišla prvá skupina ruských vojenských odborníkov.

Američania príchodom Rusov do Venezely značne spľasli, rovnako ako ich vazali. Pokiaľ v Sýrii mali Američania dostatok času rozpútať občiansku vojnu, vo Venezuele im tento pokus Rusi zatrhli takmer v zárodku. Na rozdiel od multietnickej Sýrie je Venezuela kompaktný celok a Guaidóa podporuje len časť najbohatšieho obyvateľstva tradične spolupracujúceho s USA. Sýrsky variant destabilizácie sa teda opakovať nebude, čo doviedlo Johna Boltona a Mikea Pompea do stavu bezmocnej zúrivosti. Zúriaci Bolton na svojom účte na Twitteri napísal, že USA nestrpia, aby sa nepriateľské cudzie veľmoci miešali do venezuelských záležitostí a ohrozovali západné cennosti – demokraciu, bezpečnosť a právny systém. Venezuelskí vojaci sa podľa Boltona musia postaviť na stranu venezuelského národa”. Boltonove reči však ostávajú len rečami.

Rusko a Venezuelu, rovnako ako Sýrčanov nezaujíma, čo chcú Američania strpieť a čo nie. Američania sa do venezuelských záležitostí miešajú, ale Venezuela sa podobne ako Asad odmieta vzdať. Boltonov starecký furor je problém, s ktorým sa musí Bolton vyrovnať sám. Najzábavnejšiu časť Boltonovho prejavu tvoria slová, v ktorých tvrdí, že USA chcú poslať do Venezuely humanitárnu pomoc namiesto toho, aby posielali strategické bombardéry a špeciálne jednotky na podporu skorumpovaného diktátora. Už len chýbajú venezuelské Biele prilby…

Mike Pence označil príchod Rusov do Venezuely za nepotrebnú provokáciu. Vyzval Rusko, aby zastavilo podporu Madurovi a pridalo sa k podpore Guaidóa, pričom uviedol, že USA nebudú mlčať, ak budú nové ruské kontingenty do Venezuely pokračovať. Dňa 27. 3. 2019 Trump pri stretnutí s Juanom Guaidóom a Fabianou Rozalesovou  uviedol, že Rusko musí odísť z Venezuely. Na otázku žurnalistov, ako to chcú Američania docieliť, Trump uviedol, že sa na to pozrie a všetky varianty sú možné. Guaidó bezmocne tvrdí, že Rusi sú na pôde Venezuely nezákonne.

Rusi si evidentne nerobia o Američanoch žiadne ilúzie, takže izraelská spoločnosť ImageSat Intl. publikovala dňa 24. 3. 2019 fotografie, na ktorých vidieť  dôkazy zvyšovania bojovej pohotovosti systémov S-300 vo Venezuele, konkrétne na venezuelskej vojenskej základni Capitan Manuel Rios. Zjednodušene povedané, exportné systémy S-300, ktoré do cudzích krajín dodáva Rusko, nemajú k dispozícii všetky vymoženosti ruskej protivzdušnej obrany, ktorými disponujú Rusi. Ruskí experti však priniesli so sebou komponenty, ktoré bojovú úroveň S-300 zvýšili. Veľa závisí aj od rakiet, ktoré majú Venezuelčania k dispozícii a tu je takisto veľmi pravdepodobné, že ruské lietadlá priniesli do Venezuely aj moderné ruské rakety PVO s podstatne vyššími bojovými parametrami. Reč je aj o 9S32ME, ruskej modernej vojenskej stanici navádzania rakiet PVO.

Z ruských krokov, ktorými sa zvyšuje bojaschopnosť venezuelskej armády, pramení zúrivosť Američanov. Rusi zvýšili možnosti venezuelských systémov S-300, najpravdepodobnejšie budú aj Rusi venezuelské S-300 aj obsluhovať, čo pochopiteľne desí amerických vojenských pilotov. Žiadna kávička pri rutinných bombardovaniach  bezbranných civilistov v Afganistane, Sýrii či Iraku, ale tvrdá akcia, pri ktorej sa bude umierať. To sa americkým pilotom pochopiteľne nemôže páčiť. Ak sú navyše Rusi ochotní ísť ešte ďalej a budú vnímať prípadnú smrť ruských vojakov ako výzvu, situácia bude kvôli americkej agresivite eskalovať veľmi nebezpečným smerom. Rusi sú už ale pri stene a ustupovať nemajú kam. Každý ústup bude znamenať zvyšovanie amerického tlaku…

Netreba zabúdať ani na to, aký pozitívny dopad má príchod ruských vojakov na morálku venezuelských vojakov. Venezuelskí vojaci sledovali kampaň v Sýrii a videli, že Rusi dokážu zmariť americké plány. Takže venezuelskí vojaci vedia, že nestoja proti Američanom sami a okrem Rusov sa môžu spoliehať aj na tichú podporu Číny. S takouto podporou si trúfajú Venezuelci odolávať Američanom. Sami vedia, že bojová úroveň venezuelskej armády je podstatne vyššia ako sýrskej armády, keď  sa dokázali udržať Sýrčania, udržia sa aj Venezuelci. Venezuelskí dôstojníci a rozviedka takisto so záujmom sledovali stretnutia Američanov a Severokórejcov, kde takisto nedokázali Američania presadiť svoje predstavy tak, ako by chceli, severokórejské pokusy pokračujú.

Rusi podporujú Venezuelu s viacerých dôvodov. Prvým je medzinárodné právo. Američania sa správajú podľa viacerých ruských analytikov vo vzťahu k medzinárodnému právu rovnako arogantne ako svojho času Hitler a to sa musí skončiť. Rusi investovali do venezuelského ropného a energetického priemyslu a nemienia o svoje investície prísť len preto, že americký poskok Guaido odovzdá venezuelský ropný priemysel Američanom, ktorí ho zúfalo potrebujú, pretože majú množstvo ekonomických problémov. Okrem toho, ak by Američania ovládli venezuelský ropný priemysel za využitia sankcií proti Rusku a Iránu by sa pokúsili diktovať svetu svoje ceny ropy a riešiť tak na úkor sveta svoje ekonomické problémy, čo je takisto neprijateľné. Záujmy amerických politických vazalov nie sú relevantné.

Američania a Západ chcú  prinútiť Rusko prestať sa angažovať v Latinskej Amerike. Plnohodnotná ruská vojenská základňa vo Venezuele znamená že do Washingtonu to bude pre ruské rakety len 3316 km a to je takisto nočnou morou amerických vojenských jastrabov.  Môže sa opakovať Karibská kríza a vytvorenie plnohodnotnej ruskej vojenskej základne na území Venezuele treba vnímať ako dôležitý faktor strategického zdržiavania USA a Rusko tak získa silný argument na medzinárodnej scéne, ktorý budú musieť Američania akceptovať, takže sa ich aktivity v blízkosti ruských hraníc značne zmiernia.