Od počiatočných silných slov proti imigrácii sa teda podľa neho nakoniec rýchlo prešlo k opaku týchto slov, pričom sa všetci tvária víťazne. „Myslím si, že vzbura proti kvótam bola akousi vzburou proti administratívnemu prístupu komisie, za ktorou sa skrývala bezradnosť. Keď sa nevie, čo s utečencami, vymysli sa schéma ich rozptýlenia po Európe. Úmerne podľa HDP a počtu obyvateľov. Úradníci dokázali, že ovládajú rovnicu nazývanú trojčlenka,“ dodáva Palko.

Situácia na Slovensku

Vo vzťahu Slovensko – utečenci sú podľa bývalého ministra vnútra liberálne médiá väčšinou ideologicky proimigračné. Zároveň vytvárajú klímu, v ktorej nie je veľmi dobre hovoriť o rizikách imigrácie, pretože nálepka extrémista a fašista je diskutérovi prilepená veľmi rýchlo.

Palko pripomína, že na Slovensku prebiehajú aj verejné protesty proti imigrácii. Ich problémom však podľa neho je fakt, že organizátori nie sú rešpektovanými osobami a nie sú schopní tzv. intelektuálne zvládnuť tému v zmysle predloženia nejakých riešení. Okrem toho po uskutočnení sa takýchto zhromaždení liberálne médiá kričia: „Pozrite sa, nie imigrácia je problém, ale títo jej odporcovia sú problém!“

Problém ekonomických migrantov

Všetky krajiny EÚ pristúpili k medzinárodným dohodám týkajúcich sa azylu. Dnes však migranti, ktorí nelegálne prišli na územie EÚ zakričia „Azyl!“ a tým svoj pobyt podľa Palka okamžite zlegalizujú. Nasleduje azylové konanie, ktoré má preukázať, či ide o osobu, ktorá je vo svojej vlasti prenasledovaná. Väčšina žiadateľov však prenasledovaná nie je.

Faktom však je, že nelegálnych utečencov lákajú bohaté štáty EÚ, nie východoeurópske krajiny. Preto podľa neho žiadatelia o azyl hromadne nedodržujú svoje povinnosti azylantov, napríklad povinnosť počkať v azylovom zariadení na výsledok azylového konania. Zoberú sa a odchádzajú na Západ.

Na Slovensku nikto netvrdí, že človeka, ktorému hrozí smrť alebo dlhodobé väzenie, je potrebné vrátiť do jeho rodnej krajiny. Avšak „hlavnou úlohou EÚ je oddeliť skutočných azylantov od ekonomických migrantov, ktorí sa len chcú mať lepšie. Na takéto oddelenie chýba chuť. Medzi politikmi i v médiách,“ vysvetľuje Palko.

Tvrdí tiež, že máme povinnosť prijímať ľudí, ktorí sú v ohrození života, avšak zároveň nemáme právo ohrozovať sami seba, čo sa pri istej miere migrácie môže stať. Dodáva tiež, že štáty západnej Európy alebo Ameriky neboli migrantmi z komunistických krajín ani minimálne ohrozené. Títo utečenci boli spravidla lojálnymi občanmi v novej vlasti. Z krajín Západu však podľa Palka odchádzajú tisíce moslimov bojovať za Islamský štát. „Pokiaľ tisíce bojujú, tak milióny sú s nimi v myšlienkach.“

Argument o tom, že migranti znamenajú pre Európu ekonomický prínos, je podľa neho veľmi pochybný. Tvrdí, že „ekonomickým prínosom bude, pokiaľ samotní Európania budú mať deti a vychovajú ich.“

Slovenskí politici a utečenci

Mediálne silné výroky slovenského premiéra Roberta Fica týkajúce sa utečencov nie sú podľa bývalého ministra vnútra podopreté skutočne pevným postojom. Najprv je proti kvótam, pretože medzi migrantmi môžu byť teroristi, a potom súhlasí s dobrovoľným prijatím utečencov, aj napriek tomu, že argument o teroristickej hrozbe je aj naďalej platný.

Fico však o probléme komunikuje na rozdiel od opozície, ktorá sa k tomuto problému nevyjadruje. Výnimkou je len strana Richarda Sulíka.

Zodpovednosť za masový prílev utečencov

Zodpovednosť za masový prílev utečencov vidí Palko v troch politických príčinách. Za prvý dôvod považuje multikulturalizmus a globalizmus, ktorý hlása, že svet je globálny, bez hraníc. Každý sa môže usadiť, kde chce. Táto ideológia popiera dominantný vplyv domácej kultúry. Ideológia tiež tvrdí, že vysoká imigrácia je dobrom a negatívne následky popiera. Odpor voči imigrácii eliminuje démonizáciou odporcov.

Druhým dôvodom je podľa neho prebúdzanie sa sunnitského politického islamu.

Palko vidí určitú zodpovednosť aj v ideológii amerického neokonzervatizmu, ktorá vojensky zvrháva sekulárne diktátorské režimy v islamských krajinách, ako je napríklad Irak, Líbya alebo Sýria, kde je to stále v štádiu pokusu, pri čom ich nahradí islamismus.  „Tieto sekulárne režimy nie sú vôbec anjelské. Otec Bašára Assada Hafiz Asad dal v meste Hama zabiť pred tridsiatimi rokmi tisíce vzbúrencov z Moslimského bratstva. Rozdiel je v tom, že keď zvíťazí takýto sekulárny režim, nastáva obdobie pokoja, kedy vedľa seba môžu žiť sunniti, šíiti aj kresťania. Víťazstvo režimu, ktorý vidíme v Islamskom štáte, znamená, že menšiny sú vyvražďované. Tento paradox, kedy štáty NATO idú proti režimom, ktoré sú ohľadom migrácie v skutočnosti našimi spojencami, i keď neúmyselnými, sa v prejavoch politikov vôbec neobjavuje.“