Inou nie je ani vláda národnej katastrofy Igora Matoviča. Nebudem písať, že Hegerova, lebo to nie je Hegerova vláda a Heger nie je premiér ale iba poskok.

Aj v tejto vláde sa čulo obchodovalo a bártrovalo. Jedni chceli reformovať nemocnice, iní súdy, tretí stavať byty. Aby to bolo možné, museli sa dohodnúť. Nejdem v tomto článku hodnotiť, do akej miery sa im to darilo. Chcem poukázať na fakt, že je tomu už koniec.

Aspoň podľa toho, ako sa nechali počuť koaliční partneri z OĽaNO, SaS a Za ľudí, presadia svoje zámery napriek odporu štvrtého koaličného partnera Sme rodina.

Inými slovami, Kollára neoficiálne kopli do zadku. Už viac nie je členom vlády a vládnej koalície. Formálne samozrejme zatiaľ zostáva vo vláde, zostávajú mu ministerstvá a SIS-ka, ale na jeho názor sa viac neprihliada. Dosť blbé, keď sa vám to stane kdekoľvek, a o to viac, keď sa vám to stane pri vládnutí. Inými slovami, aby tomu rozumeli aj voliči Sme rodina, nie je to grupáč, ak vás vynechajú. Teda je, ale vy z toho nič nemáte.

Kollárovci si teda budú musieť dať dole ružové okuliare. Je po láske. Už sa na ich názor viac nebude prihliadať a stávajú sa tak iba formálnou súčasťou vlády. Zatiaľ majú svoje posty, ale to je všetko. Ostatní už rozohrávajú vlastnú hru a tam sa s nimi už neráta.

Kollár má svoje strachy a záujmy, asi aj preto znáša takéto zaobchádzanie. Kollár si myslí, že potrebuje SIS, že to upevňuje jeho mocenskú pozíciu.

Zároveň sa bojí, že keby odoprel poslušnosť, tak ho strčia do väzby, čo sa dá chápať. Pri tejto vláde nikto nevie, či ho ráno zobudí manželka alebo NAKA.

Kollár zároveň nechce byť rozbíjačom vlády. Podobne ako Sulík nestojí o obvinenia, že on spôsobil, že sa úžasné ťaženie Matoviča proti korupcii neskončilo úspechom, a že on je na vine, že tu zase vládne Smer.

Pozícia Kollára je však v realite o dosť iná, ako ju vníma on sám. Škoda, že si to neuvedomuje.

Keby totiž teraz Kollár odišiel z vlády a koalície, vládu by nepoložil. Zostalo by ju podporovať ešte 77 poslancov, a tak minimálne formálne by fungovala ďalej.

Kollár sa tiež nemusí obávať zatknutia a väzobného stíhania. Jednak je poslanec, teda na vzatie do väzby by ho musel vydať parlament, čo sa nijako nestane, jednak každé obvinenie, ktoré by bolo voči nemu vznesené, by bolo verejnosťou vnímané ako pomsta Matoviča za neposlušnosť. To by politicky pridalo body Kollárovi a úplne deklasovalo Matoviča.

Matovič je síce psychopat a strata popularity ho nemusí odradiť, ale ostrie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré boli ochotné robiť špinavú robotu už otupelo. Ľudia v orgánoch vymáhania práva si na rozdiel od vládnych činiteľov začínajú uvedomovať, že na trestnej činnosti falošných svedkov a krivých obvineniach sa nedá vybudovať zákonnosť, ale iba ďalší veľký problém.

Tiež vyšetrovatelia Čurillovci, ktorí sa cítili bohmi, sa po dvoch dňoch v cele predbežného zadržania iste trochu uvedomili. Teraz vedia, aké to je, keď vás niekto šupne do cely a ste bezmocní. A zároveň vedia, že po výmene vlády po najbližších voľbách do tohto zariadenia poputujú znova a teraz už na mnoho rokov. To ich iste pribrzdí v páchaní ďalšej trestnej činnosti a v ďalšom navádzaní na krivé výpovede.

Ale to som odbočil. Späť ku Kollárovi.

Kollár má teda teraz, kým by po jeho odchode zostalo 77 vládnych poslancov, jedinečnú šancu odísť bez toho, aby dostal nálepku rozbíjača vlády.

Realita je však taká, že akonáhle by sa toto stalo, vláda príde aj o túto teoretickú väčšinu. Väčšina súčasných poslancov za OĽaNO vie, že je v parlamente poslednýkrát. Dostali sa doňho s hnutím, ktoré malo 25 % podporu, ale v ďalších voľbách bude mať znova iba 7 % ak nie menej a väčšina z nich sa tak s parlamentom bude musieť rozlúčiť. Zároveň vedia, že jediným človekom, ktorý rozhoduje o zostavení kandidátky, je Matovič, a vzhľadom na jeho povahové a charakterové rysy, o ktorých sa rozprávajú legendy, tí, čo boli troška neposlušní, vedia, že miesto na kandidátke sa pre nich už nenájde.

Budú si preto hľadať nové angažmá. Niektorí v koalícii ale niektorí aj v opozícii a niektorí rezignujú na politiku a zobchodujú aspoň svoje budúce hlasovania, ktoré sa budú realizovať ešte v tomto parlamente.

Akonáhle nastane tento stav, môže opozícia zablokovať vládnutie a dokonca odvolať ľubovoľného ministra. Napríklad „populárneho“ Sulíka, alebo veľkú „reformátorku“ Kolíkovú. A to je fakticky koniec vlády Matoviča.

Potom už budú nasledovať iba hádky a predčasné voľby a v tých Kollárova Sme rodina získa percentá, za opozičnú prácu, čo sa ráta omnoho viac, ako dovládnutie a vypadnutie z parlamentu kvôli nepopularite vlády.

Zhrnuté. Kollár má asi poslednú možnosť, ako sa do budúcna zachrániť. Akonáhle od koalície odpadnú dvaja poslanci, už sa to nebude dať.

Zachráni sa teda Kollár? Uvidíme v najbližšom čase. Stojí pred ním jeho životné rozhodnutie. Ak ho pud sebazáchovy dovedie k vystúpeniu z vlády, paradoxne tak zachráni Slovensko. Zachráni ho pred totálnym rozkladom matovičovcov a skorumpovaných sulíkovcov. Pred apokalypsou, ktorá nás v opačnom prípade čaká.

Jozef Kováč