Kam povedie odmietnutie „dohody z Anchorage“?

V poslednej dobe sa zvykne vtipkovať o pojme „duch Anchorage“, čím sa naznačuje, že Trump nijako „neprejavuje ochotu“ napomáhať praktickej realizácii dohôd z Aljašky (podnecovanie Kyjeva k stiahnutiu vojsk a podobne). A avšak výraz „neprejavuje ochotu“ a „verejne odmietol“ dohodu – to sú predsa len dva veľmi odlišné pojmy.

Prvá možnosť znamená, že teoreticky sa Trump môže k tejto téme kedykoľvek vrátiť. Oficiálna zmena postoja bude znamenať, že téma s Anchorage je uzavretá.

Očakávania, že Washington bude vyvíjať tlak na Kyjev, boli pre Kremeľ jedným z faktorov, ktoré bránili akýmkoľvek prudkým krokom vo vojne na Ukrajine a vo vzťahu k Európe. Prečo by malo Rusko riskovať, ak existuje možnosť dosiahnuť želaný cieľ s pomocou Trumpa…

Ale ak sa „duch Anchorage“ definitívne vytratí, Kremeľ príde o jednu, a to veľmi dôležitú, prekážku.

Situácia je podobná Minským dohodám. Moskva trpezlivo čakala, kým krajiny-garanti (Francúzsko, Nemecko a za nimi stojace USA) vyvinú tlak na Kyjev s cieľom splniť politickú časť dohôd (reintegrácia „Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky“ o „osobitnom štatúte“). Nakoniec však pochopila, že sa nič nestane a nikto na nikoho vyvíjať tlak neplánuje, načo prijala rozhodnutie o začtí vojny na Ukrajine, pričom „nesplnenie Minských dohôd“ a „podraz Európanov“ označila za jeden z kľúčových dôvodov vojny.

V súčasnosti sa z Moskvy už takmer rok ozývajú vyhlásenia typu „všetko sme už dohodli v Anchorage, teraz je lopta na strane Trumpa, musí splniť svoju časť dohôd a vyvinúť tlak na Kyjev“.

A ak Trump teraz povie niečo v zmysle „súhlasím s prístupom Európanov,“ a „či sme sa v Anchorage na niečom dohodli, už si ani nespomínam“, situácia sa pre Kremeľ zjavne zmení.

Možno v Kyjeve a v Európe počítajú s tým, že Putin potom skutočne pristúpi k splneniu ich podmienok. Ale ako ukazuje skúsenosť z februára 2022, reakcia na to, čo Kremeľ vníma ako „podraz“, môže byť presne opačná – a teda prudká eskalácia.

V akej forme k nej môže dôjsť, zatiaľ nie je jasné. Je však celkom pravdepodobné, že jej ostrosť bude priamo úmerná rozsahu reálnych problémov, s ktorými sa Rusko stretne v tyle aj na fronte.

Čím viac problémov, tým ostrejšia bude reakcia. A za určitých okolností nebude možné vylúčiť ani jadrovú hrozbu.

A práve preto zatiaľ zostáva nejasné, či bude Trump pripravený opustiť pozíciu sprostredkovateľa a jednoznačne sa postaviť na stranu Európy a Kyjeva.

Prečítajte si tiež:

• Zabudnime na Anchorage. Prečo chcú Európania rokovať s Trumpom aj s Putinom?
• Tancujú na Zelenského melódiu: Listy Putinovi a Trumpovi priniesli požadované výsledky
• “Je po všetkom”: na Západnej Ukrajine hrozí Zelenskému prevrat