Bude raz elektrina na prídel? Constantini sa obáva extrému do ktorého nás môže dotlačiť EÚ

Európska únia už dlhšie jasne prezentuje agendu nabádania občanov, aby šetrili energiami, či už ide o kúrenie, palivá či elektrickú energiu. Videli sme už televízne reklamy motivujúce občanov šetriť a aj vyhlásenia politikov, ktorí počas zimy tvrdili, že nie je potrebné vykurovať až na také teploty, ako sme boli zvyknutí v minulosti.

EÚ sa pripravuje aj na možné problémy v budúcnosti, ktoré by mohli nastať ohľadom nedostatku elektrickej energie, keďže sa vo veľkom prechádza na elektromobily a veľkú časť spotreby začínajú zaberať veľké datacentrá. „Na rozdiel od nedostatku paliva spôsobeného vojnou v Iráne je možný nedostatok elektriny problém, ktorý si EÚ spôsobila výlučne sama,“ píše Anthony J. Constantini.

„Dátové centrá spotrebúvajú neuveriteľne vysoké množstvo elektriny. V Spojených štátoch spotrebúvajú zhruba 4,4 % elektriny a očakáva sa, že toto číslo do konca desaťročia vzrastie na približne 12 %. Priemer EÚ v roku 2025 bol zhruba 1,5 %, hoci v niektorých krajinách bol šokujúco vyšší: Írsko v roku 2025 vytvorilo svetový rekord, keď datacentrá spotrebovali 22 % elektriny v krajine,“ upozorňuje autor.

Vysvetlil, že EÚ má teraz niekoľko spôsobov, ako tento problém riešiť. Mohla by vybudovať nové jadrové elektrárne – ide o zdroj energie, ktorý produkuje málo odpadu a obrovské množstvo energie za nízku cenu. Mohla by sa tiež naďalej spoliehať na kombináciu fosílnych palív, jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, alebo by sa mohla snažiť prinútiť svoje obyvateľstvo spoliehať sa na obnoviteľné zdroje energie a nariadiť používanie meračov, ktoré obmedzujú spotrebu energie v určitých časoch.

„Netreba byť odborníkom na politiku Bruselu, aby ste vedeli, ktorú možnosť si zvolia,“ dodáva na margo politík EÚ Anthony J. Constantini. Podľa neho je potrebné upozorniť na dokument Strategický plán digitalizácie a umelej inteligencie v energetike. Ide o politiku, ktorú Európska komisia čoskoro predloží na schválenie Európskemu parlamentu a Rade.

„Je to pokus o riadenie dátových centier. Nový dokument okrem iného vyzýva na vytvorenie „inteligentných sietí“ a používanie „inteligentných meracích systémov“. Prvý z nich umožní „kontrolu potrebnú na zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie“, zatiaľ čo inteligentné meracie systémy môžu pomôcť „znížiť obmedzovanie obnoviteľnej energie a uľahčiť elektrifikáciu“. Komisia je podľa Constantiniho obzvlášť nadšená z inteligentných meračov, o ktorých tvrdí, že pomôžu „umožniť spotrebiteľom lepšie riadiť spotrebu energie, šetriť energiu a znižovať si účty“. Veria tiež, že to pomôže pri „prechode na ekonomiku založenú na čistej energii“.

V rôznych tlačových správach a oficiálnych dokumentoch súvisiacich s novou iniciatívou sa spomína nová téma – inteligentné merače. Tie vraj pomôžu Európanom riadiť spotrebu energie. Ako uviedol web Politico: „Dúfame, že to prinúti domácnosti znížiť spotrebu elektriny vo večerných hodinách, keď je dopyt najvyšší.“

Brusel je podľa Constantiniho v podstate dogmaticky odhodlaný dosiahnuť nulovú čistú emisiu do roku 2050. „Nič ich od toho neodradí, ani vojny, nedostatok energie, vývoj úplne nových technológií, ktoré sme ani nepoznali, keď bol pred šiestimi rokmi daný sľub o nulovej čistej emisii. Nezáleží na tom, či Čína a India budú naďalej znečisťovať životné prostredie do takej miery, že úsilie Európy bude takmer irelevantné; nulová čistá emisia musí byť dosiahnutá a bodka. Ale keďže potrebujú dátové centrá, riešením je „vyzvať“ domácnosti, aby znížili spotrebu elektriny.“

A dosiahnuť to môžu pomocou „inteligentných“ meračov riadených umelou inteligenciou, ktoré sú pripojené ku tzv. cloudu. „A opäť, netreba študovať spôsoby, akými Brusel pracuje, aby sme pochopil, čo sa tu deje: Nakoniec sa „výzva“ zmení na príkaz. Od Európanov sa bude očakávať, že obmedzia spotrebu energie, keď je „najvyšší dopyt“, a nebudú mať na výber; inteligentné merače riadené umelou inteligenciou ju za nich znížia,“ upozorňuje komentátor.

Dodal, že problém je v tom, že dopyt je zvyčajne vysoký z nejakého dôvodu. Napríklad v lete. Úmrtia z horúčav už teraz zabíjajú viac Európanov ako strelné zbrane Američanov (vrátane samovrážd); Dostanú tí, ktorí sa v letných horúčavách spoliehajú na klimatizáciu, nejaké varovanie, že v čase špičky spotrebúvajú priveľa elektriny?“

„Skeptici môžu namietať, že je to preháňanie a vyvolávanie strachu: „Je to len spôsob, ako pomôcť ľuďom spotrebovať menej elektriny!“ pravdepodobne odpovedia. Ale keď to nebude fungovať a ľudia budú naďalej svietiť, pozerať televíziu a používať klimatizáciu, čo potom? Zbalí sa Brusel a povie: „No, skúsili sme?“ a znovu otvorí uhoľné bane? Samozrejme, že nie. Pozrite sa na nedávny pokus o zákaz vozidiel na benzínový pohon. Brusel a národné vlády roky uľahčovali nákup elektromobilov. Keď však ich adaptácia nefungovala dostatočne rýchlo, snažili sa spaľovacie motory úplne zakázať, čo zlyhalo kvôli vzostupu populistickej pravice.“

„Európania by sa mali postaviť proti týmto krokom a pravicová väčšina v Európskom parlamente by mala schváliť formuláciu, ktorá zabezpečí, že Európania nikdy nebudú nútení obmedzovať elektrinu len preto, aby sa mohli dosiahnuť nezmyselné ciele čistej nuly. V opačnom prípade môže čoskoro zhasnúť svetlo,“ napísal komentátor Anthony J. Constantini.