Minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že Slovnaft štátu dlhuje stovky miliónov eur. Slovnaft tvrdí, že za rok 2023 mu podľa vtedy účinného zákona povinnosť platiť nevznikla. Samo osebe by to bol vážny daňový spor. Lenže minister zároveň použil slovo „vybalansovanie“, akoby sa daňová vec veľkej rafinérie dala politicky vyvážiť tým, že firma v čase napätia na trhu držala ceny palív nižšie.

Netvrdíme, že Slovnaft je vinný. To má vyriešiť daňové konanie, nie novinový komentár. Problém je inde. Ak štát pri malých daňovníkoch vyžaduje presnosť do posledného formálneho detailu, potom pri stámiliónovom spore s veľkým hráčom nemôže hovoriť jazykom politického vyjednávania.

Zákon mieril na rafinérie. Slovnaft musí vysvetliť, prečo sa podeň podľa seba nedostal

Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku sa po novele účinnej od 1. mája 2023 vzťahoval aj na zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2023. Sadzba bola 70 percent. Slovnaft však tvrdí, že za rok 2023 nespadol pod definíciu subjektu, ktorý má solidárny príspevok platiť.

Kľúč je v nariadení Rady EÚ 2022/1854, na ktoré slovenský zákon odkazuje. Nariadenie hovorí o podnikoch a stálych prevádzkarňach, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent obratu z činností v oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov. Slovenský zákon následne pracuje s konkrétnymi NACE kódmi. Medzi nimi je aj kód 19.20, teda výroba rafinovaných ropných produktov.

SK NACE nie je zoznam všetkých činností firmy, ale označenie jej hlavnej alebo prevažnej ekonomickej činnosti. Daňovník ho uvádza aj v daňovom priznaní. Register právnických osôb pri Slovnafte uvádza NACE 1920, teda výrobu rafinovaných ropných produktov a produktov z fosílnych palív.

Otázka teda nestojí tak, či Slovnaft dosiahol vysoký zisk alebo či štát potreboval peniaze. Otázka znie, ako mohol subjekt s hlavnou ekonomickou činnosťou priamo uvedenou v zákone podľa vlastného výkladu nesplniť 75-percentnú hranicu. A ak by Slovnaft definíciu prispievateľa splnil, základ príspevku sa už podľa zákona nepočíta iba zo zisku jednej vybranej činnosti, ale zo základu dane prispievateľa.

Slovnaft tvrdí, že podmienku 75 percent splnil iba v roku 2022, keď štátu zaplatil 520 miliónov eur. Za rok 2023 mu podľa jeho vyhlásenia povinnosť nevznikla. Za rok 2024 uvádza ďalšiu platbu 56 miliónov eur. Táto suma však rok 2023 nevysvetľuje. Výška príspevku závisí od základu dane a nadmerného zisku. Otázka za rok 2023 je iná: či bol Slovnaft povinným prispievateľom, hoci tvrdí opak. Na to by mala dať odpoveď daňová kontrola.

Finančná správa už v roku 2024 avizovala kontrolu, ktorá mala preveriť, či Slovnaft naozaj nespadá pod zákonné podmienky platenia solidárnej dane. Ak takáto kontrola prebehla, verejnosť má poznať aspoň jej procesný výsledok. Ak štát dnes hovorí o stámiliónovom dlhu, musí povedať, či ide o formálne vyrubenú pohľadávku, alebo iba o politicky komunikovaný nárok.

Daň sa nevyvažuje cenami palív

Najhoršie slovo v celej kauze je „vybalansovanie“. Minister financií podľa Pravdy povedal, že si cení samoreguláciu Slovnaftu pri cenách palív a že štát bude robiť nejaké vybalansovanie toho, čo on považuje za dlh voči vláde, a toho, čo Slovnaft urobil pri cenách palív na Slovensku.

Pri daňovej veci je to nebezpečný jazyk.

Ak ide o daňový dlh, potom sa nevyvažuje cenami palív. Správca dane má konať. Má preveriť, vyrubiť, potvrdiť alebo neuznať nárok. Daňová povinnosť nie je poukážka, ktorú si veľká firma môže odpočítať za dobré správanie na trhu.

Ak o daňový dlh nejde, problém je opačný. Minister financií nemá verejnosti hovoriť, že Slovnaft drží štátu stovky miliónov eur. Takéto tvrdenie poškodzuje firmu a zároveň občanom vytvára dojem, že niekde ležia peniaze, ktoré vláda len nevie alebo nechce vybrať.

Práve preto je „vybalansovanie“ také vážne slovo. Naznačuje možnosť, že pri veľkom hráčovi sa zákonný meter zmení na politickú dohodu a vec môže vyšumieť do stratena.

Malému pokuta, veľkému vyvažovanie?

Kontrast vyostril aj prípad predajcu langošov z Kvetoslavova. Malá prevádzka dostala pokutu 1 500 eur za problém na pokladničnom doklade. V mediálnom priestore sa prípad uchytil najmä cez chýbajúcu diakritiku. Finančná správa sa bráni, že ide o zjednodušenie a že v prípade videla viac porušení zákona.

Aj keby sme prijali jej vysvetlenie, verejný dojem zostáva silný. Pri malom podnikateľovi štát vie byť tvrdý, rýchly a formálne presný.

Práve preto pri Slovnafte nestačí politická hmla. Občanovi, živnostníkovi ani malému predajcovi nikto nehovorí, že jeho daňový alebo pokladničný problém sa „vybalansuje“ tým, že sa počas ťažkých časov správal spoločensky zodpovedne. Tam prichádza kontrola, pokuta, lehota, rozhodnutie a povinnosť zaplatiť.

Prečo by pri veľkej rafinérii mala verejnosť počúvať iný slovník?

Redakcia požiadala štát o odpoveď

Redakcia Hlavných správ preto požiadala Finančnú správu a Ministerstvo financií SR o informáciu, či bola vo veci solidárneho príspevku Slovnaftu za rok 2023 vykonaná daňová kontrola, v akom je stave alebo s akým výsledkom bola ukončená, a či štát eviduje formálne vyrubenú pohľadávku alebo iba politicky komunikovaný nárok.

Tieto otázky sú dôležité aj preto, že o stave kontroly sa vo verejnom priestore objavili nejasnosti. Minister Kamenický v marci 2026 hovoril, že v Slovnafte stále prebieha daňová kontrola. Denník N však zároveň uviedol, že Finančná správa už 4. februára potvrdila jej ukončenie.

Ak kontrola prebehla, verejnosť má poznať aspoň jej procesný výsledok. Ak neprebehla, verejnosť má vedieť prečo. Ak stále prebieha, štát má vysvetliť, prečo sa o stovkách miliónov eur hovorí politicky skôr, než je vec daňovo uzavretá.

Rovnaký meter sa pozná pri veľkých prípadoch

Vláda dnes tvrdí, že musí konsolidovať. Občan to vidí na vyšších daniach, drahších nákupoch, nových poplatkoch a väčšej záťaži podnikania. V takom prostredí má štát ešte väčšiu povinnosť ukázať, že rovnaký meter neplatí len smerom nadol.

Slovnaft možno za rok 2023 skutočne nemal povinnosť platiť solidárny príspevok. Ak je to tak, nech to štát povie jasne. Možno povinnosť mal a využil sporný výklad. Ak je to tak, nech správca dane koná. Možno ide o právnu dieru po bývalej vláde, ktorú súčasná vláda zdedila. Aj to treba povedať presne.

Čo však nemožno prijať, je stav, v ktorom minister financií hovorí o stovkách miliónov eur ako o dlhu, ale zároveň používa slovník politického vyvažovania. Daňový štát má mať zákonný meter, nie dohodársku váhu.

Ak štát počíta každé euro občanovi, musí rovnako presne počítať aj Slovnaftu. Inak konsolidácia nebude pôsobiť ako spravodlivé delenie bremena, ale ako tvrdosť voči tým, ktorí sa nevedia brániť.