Začiatok rozhovoru ale patril nie tak dávnej minulosti, keď boli protiprávne umlčiavané médiá a Jaroslav Naď bol v tejto veci jedným z hlavných aktérov. Navyše avizuje, že ak sa Demokrati dostanú k moci, bude v tom pokračovať oveľa intenzívnejšie a ráznejšie. „Pevne verím, že už sa nikdy nestane, že budeme na Slovensku blokovať médiá, ktoré nijakým spôsobom nepôsobia proti štátu, proti demokracii, ani proti ničomu, čo je pre našu spoločnosť dôležité. Je to nedemokratické, je to totalitná praktika,” tvrdí Bestro.

Naď a vojaci: kto koho kontaktuje a čo sa pýta

Jadrom prvej témy rozhovoru bolo Naďovo opakovane prezentované tvrdenie, že ho kontaktujú vojaci a sťažujú sa na stav rezortu. Bestro to odmieta ako konštrukciu. „Vždy, keď na niečo nemá zdroj, ale chce silou-mocou povedať nejaké silné tvrdenie, tak sa vyhovára na vojakov, že oni mu volali a oni mu to povedali”, opisuje vzorec, ktorý podľa neho možno pri Naďovi pozorovať dlhodobo. „Keď potrebuje povedať klamstvo, vyhovorí sa na vojaka.” Dodáva, že Naď sa takto vyjadril verejne aj v minulosti. Kontakt medzi ním a vojakmi podľa Bestra pritom vyzerá úplne inak, ako tvrdí: „Som si istý, že keď už medzi nimi nejaký kontakt je, tak ten kontakt je iniciovaný zo strany pána Naďa. Také informácie mám ja.” Čo sa týka zdrojov vo vnútri ministerstva: „Moje informácie sú, že mu tieto veci nikto z vnútra Ministerstva obrany nehovorí.”

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Situácia má podľa neho ale aj závažnejší, právny rozmer. Bestro upozorňuje, že ak je pravdou, že sa Naď vojakov pýtal na konkrétne umiestnenie systému Barak, na počty a druhy rakiet, ide o utajované skutočnosti. „Upozorňujem ho, že sa pýta vojakov na utajované skutočnosti a tým pádom ich v určitom zmysle napáda k porušovaniu zákonov”. A reakciu skutočných vojakov na Naďovo správanie opisuje takto: „Je to presne toto, že ich štve, lezie im na nervy, že sa od nich snaží vyťahovať tento typ informácií.” Naďovi adresuje už druhú verejnú výzvu, aby s tým prestal. Jeho kariérny profil pritom načrtol ako pozadie celej témy: pohybuje sa na ministerstve obrany od roku 2003, voľakedy bol členom Smeru a „využíval rôzne príležitosti pre svoju kariéru za rôznych vlád, v celom tom systéme preskakoval hore-dole tak, ako mu vyhovovalo.”

Protivzdušná obrana: od nulovej po Barak a F-16

Keď v roku 2023 súčasné vedenie ministerstva nastúpilo do práce, stav protivzdušnej obrany bol podľa Bestra alarmujúci. „Situácia v roku 2023, keď sme prišli na ministerstvo obrany, bola, že protivzdušná obrana bola v skutočnosti nulová.” Systémy, na ktoré sa Naď vyhovára, nemožno podľa neho v žiadnom prípade považovať za náhradu za naše S-300. Ministerstvo ihneď začalo rokovať s rôznymi subjektmi. Kľúčovým kritériom, okrem ceny, bola rýchlosť dodávky. Európsky trh s obranným materiálom totiž nedokáže pokryť reálne potreby štátov. „Tie dodávky naozaj nedokážu kopírovať potreby jednotlivých štátov, či už v NATO alebo v Európskej únii.” Riešenie muselo prísť do dvoch rokov, a toto splnil Izrael so systémom Barak. „V tomto prípade aj cena, aj termín dodávky, boli pre Slovensko veľmi výhodné.” Výsledok: „Dnes už vieme povedať, že jednu batériu Barak aj s príslušným vybavením máme na Slovensku, a tým pádom sa nenachádzame v situácii, že by nám chýbal systém protivzdušnej obrany ďalekého dosahu alebo stredného dosahu.”

Celkovo má Slovensko dostať šesť batérií, ďalších päť má postupne prichádzať od roku 2027. Obavy z meškania kvôli účasti Izraelu na blízkovýchodnom konflikte Bestro odmieta a obracia pozornosť na Naďov odkaz: „Za výrazné meškanie považujem to, že podpíšete zmluvu na bojové vozidlá 8×8 v roku 2022, čo teda Jaroslav Naď podpísal, a v roku 2026 nemáte ani jeden bojový kus tejto techniky. Toto považujem za výrazné meškanie.” Meškanie pri Baraku, ak by aj nastalo, by bolo podľa neho „stále v norme” a „absolútne neporovnateľné s tým, čo sa deje v kontraktoch, ktoré podpísalo bývalé vedenie ministerstva.”

Paralelne muselo ministerstvo do troch mesiacov vyriešiť infraštruktúru pre prvých desať stíhačiek F-16, pretože predchádzajúce vedenie „s infraštruktúrou pre stíhacie lietadlá F-16 nerobilo absolútne nič.” Bestro celkový posun hodnotí takto: „Dnes sme v úplne inej situácii, ako sme boli na konci roka 2023. Či už občan, alebo celý štát, má dnes oveľa väčšiu istotu v ministerstve obrany a v ozbrojených silách, pretože jednoducho už majú to vybavenie.”

Preplatenie techniky darovanej Ukrajine: Naďove sľuby vs. realita EÚ

Táto téma je podľa Bestra jedným z najzávažnejších príkladov Naďovho systematického zavádzania, aj s reálnymi finančnými dôsledkami. Pôvodne dohodnutá úroveň preplatenia bola 46,5 percenta z hodnoty odovzdaného materiálu. Naď pritom podľa Bestra nikdy nehovoril o tom, že táto dohoda nie je definitívna alebo že ju ešte treba dorokovať. Naopak: „Sľuboval celej spoločnosti nie dvesto desať, nie dvesto päťdesiat miliónov. On tam strieľal deväťsto miliónov, miliardu, cez jednu miliardu. Proste strieľal rôzne čísla, len aby si obhájil, že posiela ťažiskové stíhacie letectvo a ťažiskovú protivzdušnú obranu na Ukrajinu.”

Realita je podľa Bestra opačná. Európsky mierový nástroj nemá peniaze a EÚ Slovensku v podstate oznámila, že nedokáže preplatiť dohodnutých 46,5 percenta. „Momentálne je situácia taká, že my ostaneme úplne na nule, respektíve tam hrozí, že by sme ešte museli doplácať tri milióny”. Mechanizmus funguje tak, že Slovensko má do fondu zaplatiť 45 až 50 miliónov a za darovanú techniku sa mu vráti zhruba rovnaká suma, Výsledok je teda nulový, až záporný. „Obidve možnosti sú pre nás absolútne neakceptovateľné,” zdôrazňuje Bestro, pričom ironicky dodáva: za to, že sme boli voči Ukrajine veľkorysí, „za odmenu si môžeme doplatiť ešte tri milióny.”

Naďov pokus otočiť zodpovednosť na súčasnú vládu Bestro odmieta: „Toto nemá nič spoločné so slovenskou vládou. Toto je prístup voči všetkým dvadsiatim siedmim členským štátom Európskej únie.” Ako príklad uvádza Poľsko, ktoré má v mechanizme zmrazené cez dve miliardy eur. Finálne rozhodnutie EÚ podľa neho ešte nie je na stole, zatiaľ existuje len návrh. Slovensko trvá na pôvodnej dohode: „Keď sa našlo deväťdesiat miliárd na pôžičku Ukrajine, tak sa určite nájdu aj miliardy na to, aby vedeli dorovnať európsky mierový mechanizmus a aby tie peniaze, ktoré majú byť preplácané štátom, reálne boli preplácané štátom.”

Morálne hodnotenie Naďovho konania je u Bestra jednoznačné. „Je neuveriteľné, že takýmto spôsobom dokázal obalamutiť celý vládny kabinet, ktorý vtedy vládol.” Klamstvo podľa neho potvrdzujú rôzne strany: „O ňom hovoria, že klame, jeho najbližší spolupracovníci. Hovoria to aj jeho oponenti a v podstate teraz o ňom nepriamo ako o klamárovi hovorí aj samotná Európska únia, prostredníctvom svojich vlastných rozhodnutí.” Na záver témy naznačuje systémový dosah: ak EÚ nezaplatí to, čo bolo dohodnuté, vysiela jasný signál: „buď budeme úplne na nule, na čo potom ale ja odpovedám, že sa nám tam neoplatí nič posielať.” Bestro sa zamýšľa aj nad tým, ako by to vyzeralo, ak by voľby 2023 dopadli inak: keby dnes vládlo Progresívne Slovensko s Demokratmi a ďalšími partnermi, o preplatenie by podľa neho nebojovali vôbec. „Oni úplne otvorene hovoria, že pre nich je tá Ukrajina priorita. Zatiaľ čo my bojujeme, oni by nebojovali určite vôbec, pretože pre nich je z môjho pohľadu dôležitejšie vždy sa zapáčiť zahraničiu,” hovorí Bestro a pripomína slová bývalého premiéra Eduarda Hegera, ktorý sám povedal, že by boli „hlavne proukrajinskou vládou.”

Postoj EÚ k Ukrajine a kríza európskeho líderstva

Na úrovni inštitúcií EÚ výrazné posuny Bestro nevidí: „Úprimne, nevidím veľké posuny zo strany samotnej Európskej únie.” Dôležitejší signál prichádza podľa neho zdola, od členských štátov, ktoré sú jednak demotivované prístupom k preplateniu vojenskej pomoci, a takisto si čoraz hlasnejšie kladú otázky, ktoré Slovensko podľa Bestra predkladá od roku 2023: „Čo je cieľom našich snáh a aké sú naše záujmy v rámci riešenia tohto konfliktu? Prečo nie sme, ako Európska únia, zapojení do riešenia tohto konfliktu? Prečo sa neráta s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie v tých jednotlivých diskusiách?”

Koreňom problému je podľa neho kríza líderstva. „Najvyšší predstavitelia Európskej únie nie sú veľmi silnými lídrami. Nie je to líderstvo na spôsob – nech si o nej myslíme čo chceme – napríklad Angely Merkelovej. To je niečo, čo už dnes v Európskej únii, bohužiaľ, nevidíme,” hovorí Bestro. Táto slabosť má aj priamy geopolitický dopad: „Najvyšší americkí predstavitelia nekomunikujú s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie intenzívne. Súvisí to aj s tým, že najvyšší predstavitelia Európskej únie nie sú veľmi silnými lídrami.” EÚ tak zostáva mimo rokovacieho stola o budúcnosti konfliktu, čo Bestro vníma ako strategické zlyhanie celého európskeho projektu.

Nemocnica Prešov: prípad stĺpov, vykázaná firma a Šimečkove cifry

Výstavba vojenskej nemocnice v Prešove sa stala terčom intenzívnej kritiky zo strany Progresívneho Slovenska. Bestro postup ministerstva obhajuje. Problém so stĺpmi označuje za „typ problémov, ktorý na veľkých stavbách sa deje relatívne bežne”. Stavebný dozor ho odhalil, minister ho verejne oznámil, nikto nič nzatajoval a pôvodná firma bola zo staveniska vykázaná. „Vznikol problém. Na tento problém sme korektne upozornili. A tento problém sme vyriešili.” Podarilo sa zostaviť nový tím slovenských firiem, ktoré v stavbe pokračujú. Ako argument používa aj reakciu opozičnej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorá si dokumenty k stavbe osobne prezrela na ministerstve a „sama skonštatovala, že túto veľkú tému stĺpov nepovažuje za nejakú obrovskú kauzu.” Apokalyptické predpovede opozície – zbúranie stavby, osud nemocnice Rázsochy, či niekoľkonásobné predraženie – sa podľa Bestra vôbec nepotvrdili: „Práveže sa to vyvrátilo.” Stavba mešká maximálne o mesiace, nie roky.

Šimečkovo tvrdenie o predražení o 800 miliónov Bestro odmieta ako číslo bez akéhokoľvek základu: „Osemsto miliónov by nemala byť cena ani za celú nemocnicu.” Zdvojnásobenie celkovej ceny si „úplne neviem predstaviť, prakticky.” Ako ilustráciu Šimečkovho vzťahu k faktom Bestro opisuje epizódu s pisoárom, v čase, keď sa riešila rekonštrukcia známej bratislavskej „Kukurice“: líder PS navštívil stavebný obchod v Bratislave a prezentoval konkrétny kus pisoáru ako „český Mercedes” – dôkaz predraženosti rekonštrukcie Kukurice. Bestro si išiel situáciu osobne overiť. Výsledok: „Pisoár, pri ktorom stál, bol jediný pisoár v tom obchode. Čiže môžeme si ho vysvetliť aj ako najkvalitnejší, aj ako najnekvalitnejší.” A čo je podľa neho ešte dôležitejšie: „Bol to poľský pisoár, od poľskej firmy Cersanit. Nebol to žiadny český Mercedes a bol to najlacnejší pisoár od tejto poľskej firmy bez montáže, bez radaru na splachovanie a bez všetkých týchto vecí, ktoré by sa v tom mali nachádzať.” Záver: „Pán Šimečka má históriu veľmi primitívnych klamstiev a myslím si, že toto bude jedno z nich.”

Kritiku Tomáša Valáška ohľadom postupu pri prevode pozemku Bestro komentuje s neskrývanou iróniou: „Toto je presne ten dôvod, prečo oni nikdy nič v živote nepostavili. Pretože sa zamotali v pravidlách. Niekedy si ich dokonca interpretujú ešte prísnejšie, ako by vôbec bolo nutné. A potom iba píšu dokolečka dokumenty, analýzy, vymýšľajú, ako ešte skomplikovať jednotlivé procesy.” Ministerstvo zvolilo iný prístup: „Sme akcieschopnejší ako oni. To je fakt, to vidia všetci.”

Drony a slovenský obranný priemysel

Po nedávnej konferencii so slovenskými univerzitami, aj podnikateľmi, ktorú v rozhovore pre Hlavné správy spomínal aj štátny tajomník MO SR, Igor Melicher, Bestro potvrdzuje konkrétny posun: „Menší typ dronov vieme vyrábať aj na Slovensku, dokonca pod hlavičkou štátnej firmy.” Ministerstvo pozorne sleduje aj oba prebiehajúce vojenské konflikty a prispôsobuje sa trendom, ktoré z nich vyplývajú. „Obidva konflikty nám ukazujú určité trendy, či už smerom dozadu alebo smerom dopredu, pretože máme obidva smery. Na jednej strane sa vraciame naspäť k delostrelectvu, na druhej strane drony majú v tých konfliktoch stále väčšiu a väčšiu úlohu.”

Slovenský obranný priemysel, ako celok, hodnotí mimoriadne pozitívne. „Náš obranný priemysel je ťahúňom hospodárstva,” pričom príspevok odhaduje na úrovni okolo dvoch percent HDP. Zbrojársky priemysel podľa neho „ponúka ľuďom naozaj nadštandardné platy” a „prináša prácu do regiónov, kde veľa práce nie je”, čo z neho robí nielen bezpečnostnú, ale aj sociálno-ekonomickú prioritu. „V tradičnejších technológiách sme silní tradične a čo sa týka nových, začíname byť stále silnejší a silnejší, a v zahraničí téma nášho obranného priemyslu naozaj rezonuje.”

Viac sa dozviete vo videorozhovore s generálnym riaditeľom Sekcie obrannej politiky MO SR, Ing. Mgr. Robertom Bestrom.