Plán Pétera Magyara môže vyvolať medzinárodný škandál

V rozhovore pre nemecký denník Cicero vyhlásil, že „podľa európskych ústavných noriem je potrebné vyhnúť sa aj len zdaniu, že výslovným alebo skrytým cieľom konkrétneho legislatívneho procesu je odvolanie už zvoleného verejného činiteľa. Je dôležité zdôrazniť, že aj samotný dojem takýchto riešení, ktoré nie sú v súlade so zásadami právneho štátu, by mal negatívny vplyv na vnímanie Maďarska.

Péter Magyar by chcel nasledovať príklad Donalda Tuska, ale nebude to ľahké

Zdá sa, že Péter Magyar, nasledujúc príklad Donalda Tuska, rešpektuje zákony a právny štát podľa svojho vlastného chápania. Právny štát, ktorý vedenie Európskej únie tak často vyžadovalo od Orbánových vlád. Práve ústavná zmena šitá na mieru jednej osobe však môže vyvolať obavy o právny štát v rámci Európskej únie – uviedol ústavný právnik Zoltán Lomniczi ml. Podľa neho by ústavná zmena, ktorej výslovným cieľom je odvolanie súčasnej hlavy štátu, mohla viesť k narušeniu stability verejného práva a právnej istoty.

V súčasnej situácii je veľmi pochybné, či plán Pétera Magyara a jeho tímu bude korunovaný úspechom. Tamás Sulyok, unavený politickým nátlakom, sa obrátil na Benátsku komisiu, ktorá v rámci urýchleného konania prerokúva prípad maďarskej hlavy štátu. Okrem toho sa podľa správ táto záležitosť stala zdrojom rozporov aj v rámci strany Tisza. Proti plánu totiž protestujú nielen pravicoví voliči, ale vec sa nepáči ani konzervatívnejšiemu krídlu vládnej strany. Práve preto je možné, že ak sa podarí odvolať Tamáša Sulyoka z funkcie, Magyar by v dôsledku narušenia jednoty strany mohol touto záležitosťou stratiť viac, než by získal.

Napriek tomu sa zo strany aktérov medzinárodnej politiky neobjavila žiadna kritická reakcia na vyhlásenie Pétera Magyara, ani Ursula von der Leyenová a Manfred Weber sa k tejto veci nevyjadrili. Jediný, kto reagoval, bol Harald Vilimsky, vedúci delegácie Rakúskej strany slobody (FPÖ) v Európskom parlamente a podpredseda straníckej skupiny Patrioti za Európu, ktorý Pétera Magyara prirovnal k severokórejským diktátorom. Medzinárodná tlač, ktorá je zvyčajne tak citlivá na dodržiavanie zásad právneho štátu, však nenašla nič vytknuteľné na tomto pokuse, ktorý sa práve nezapadá do rámca demokracie.

Stal sa z toho škandál na európskej úrovni, keď sa v Rumunsku dvakrát pokúsili zosadiť prezidenta z funkcie

A pritom tento prípad nie je ojedinelý. V Európe a v ďalších krajinách sveta, ktoré v zásade fungujú ako právne štáty, sa tiež viackrát stalo, že sa pokúsili právnymi prostriedkami odvolať z funkcie demokraticky zvolenú verejnú osobnosť z jasne politických dôvodov. Tieto pokusy boli niekedy úspešné, inokedy zlyhali, ale vo všeobecnosti ich sprevádzalo vážne pobúrenie a právne spory.

Traian Basescu, ktorý v rokoch 2004 až 2014 zastával funkciu prezidenta Rumunskej republiky, bol dvakrát predmetom pokusov o jeho odvolanie z funkcie prostredníctvom súdnej cesty. 

V roku 2007 sa tento politik dostal do sporu s vládou pod vedením Calina Popescu-Tariceanu, na ktorej podnet rumunský parlament pozastavil výkon jeho funkcie. Toto rozhodnutie potvrdil aj rumunský ústavný súd. Prezident však neodstúpil, a preto namiesto nových prezidentských volieb zorganizovali referendum, v ktorom takmer 75 percent voličov hlasovalo za Basescu.

Politik v roku 2009 opäť vyhral prezidentské voľby, ale v roku 2012 sa ocitol v ohrození, keďže sa s vládou Victora Pontu dostal do takého rozporu, že ho opäť suspendovali a v jeho veci zorganizovali referendum. V tom čase sa zdalo, že Rumuni už mali Basescuovho prezidentovania dosť, keďže 88 percent z nich hlasovalo za jeho odchod. Toto hlasovanie bolo neplatné, pretože účasť nedosiahla 50 percent, a tak mohol zostať prezidentom. Basescu zastával svoju funkciu do roku 2014.

Tento prípad vyvolal nesúhlas aj zo strany Európskej únie, keďže ľavicová vláda Victora Pontu iniciovala zmenu zákona s cieľom zrušiť prah platnosti referenda, okrem toho odvolala predsedov oboch komôr parlamentu a hrozila aj odvolaním niektorých členov ústavného súdu. Predseda Európskej rady Herman von Rompuy požadoval, aby Ponta urobil všetko pre ochranu nezávislosti súdnictva a právneho štátu. Vláda nakoniec prijala rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyslovilo za 50-percentnú hranicu platnosti referend, a tak Basescu napriek všeobecnej nespokojnosti neodstúpil.