Šutaj Eštok sa obáva,že migračný pakt EÚ nedokáže zabrániť problémom s migráciou

„Pri tomto migračnom pakte máme problém najmä s formou akejsi falošnej povinnej solidarity a nesúhlasíme s tým, aby tu boli kvóty, ktoré nám dávajú nejakú povinnosť, aby Slovensko zakotvilo v zákone počet nelegálnych migrantov, ktorí na Slovensku majú byť,“ vyhlásil Šutaj Eštok.

Nechce, aby sa na Slovensku diali tragédie spôsobené migrantami. „Toto na Slovensku nechceme, a práve preto sme sa voči tomuto jasne postavili. Nie sme ani ochotní platiť za týchto nelegálnych migrantov,“ povedal minister s tým, že je zvedavý na to, ako k tejto problematike pristúpi Írsko, ktoré od júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ. „Volal som už s írskym ministrom vnútra, ktorý považuje výkon tohto migračného paktu za jednu zo svojich priorít počas írskeho predsedníctva, ktoré sa začne v budúcom mesiaci. Ale Slovensko má jasnú pozíciu, kým tu bude táto vláda, náš postoj proti nelegálnej migrácii platí,“ skonštatoval.

Prvá štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská sa zúčastnila na neformálnej ministerskej konferencii venovanej implementácii Paktu Európskej únie o migrácii a azyle, ktorú organizovalo cyperské predsedníctvo v Rade EÚ. TASR o tom informovali v piatok z odboru strategickej komunikácie Ministerstva vnútra SR.

Slovenská republika počas celého procesu prijímania paktu upozorňovala na viaceré problematické aspekty navrhovanej legislatívy. Pri viacerých častiach legislatívneho balíka sa Slovensko zdržalo hlasovania a svoj kritický postoj k mechanizmu povinnej solidarity nemení ani po prijatí paktu. K najzásadnejším zmenám patrí zavedenie azylového konania priamo na vonkajších hraniciach Európskej únie. O žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany v konaní o azyle na hraniciach sa bude rozhodovať v lehote do 12 týždňov, vo výnimočných prípadoch do 16 týždňov, vrátane odvolacieho konania. „Slovenská republika si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy, pričom bude zároveň dôsledne presadzovať svoje národné záujmy a bezpečnostné priority,“ uviedli z Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo vnútra SR dlhodobo zastáva názor, že účinná migračná politika Európskej únie musí byť založená predovšetkým na dôslednej ochrane vonkajších hraníc, efektívnych návratových mechanizmoch pre osoby bez oprávnenia na pobyt a na ochrane bezpečnostných záujmov členských štátov. „Bezpečnosť občanov EÚ musí zostať hlavnou prioritou migračnej politiky. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať riešenia, ktoré posilňujú ochranu vonkajších hraníc Európskej únie a zvyšujú efektivitu návratovej politiky. Len tak je možné zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v Európe,“ uviedla Kurilovská.

Dnes nadobúda účinnosť nový zákon o medzinárodnej ochrane, implementuje európsky migračný pakt

Dnes nadobúda účinnosť nový zákon o medzinárodnej ochrane, ktorý implementuje Pakt Európskej únie o migrácii a azyle. Ako v tejto súvislosti informovalo Ministerstvo vnútra SR, k najzásadnejším zmenám patrí zavedenie azylového konania priamo na vonkajších hraniciach Európskej únie. O žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany v konaní o azyle na hraniciach sa bude rozhodovať v lehote do 12 týždňov, vo výnimočných prípadoch do 16 týždňov, vrátane odvolacieho konania. Tento mechanizmus umožní rýchle, rozhodovanie ešte pred vstupom osoby na územie Slovenskej republiky.

Zákon zároveň zavádza novú terminológiu. „Namiesto termínu žiadateľ o azyl sa bude používať pojem žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany, namiesto pojmu osoba s poskytnutou doplnkovou ochranou sa bude používať výraz cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou, čím sa zosúlaďuje slovenská legislatíva s právom EÚ,” vysvetlilo ministerstvo vnútra. Dôležitou súčasťou novej úpravy je podľa rezortu aj posilnenie bezpečnostného aspektu. V spolupráci so spravodajskými službami sa bude pokračovať preverovanie rizikovosti žiadateľov, rozširujú sa dôvody zaistenia a zároveň sa sprísňujú podmienky, za ktorých nie je možné osobu vyhostiť alebo vydať na trestné stíhanie.

Novinkou je podľa ministerstva aj zavedenie bezplatného právneho poradenstva pre žiadateľov už počas konania, ako aj povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovorov, čo prispeje k transparentnosti a ochrane práv žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. „Zákon prináša aj zjednotenie pobytových statusov. Azyl a doplnková ochrana sa budú udeľovať na neurčitý čas, pričom budú spojené s trvalým pobytom. Tým sa odstráni administratívna záťaž spojená s opakovaným predlžovaním ochrany,” uviedol rezort vnútra.

Legislatíva zároveň jasne stanovuje práva a povinnosti žiadateľov. „Občania členských štátov Európskej únie už nebudú mať nárok na ubytovanie v azylových zariadeniach. Zavádza sa aj nezávislý monitorovací mechanizmus, ktorý bude na Slovensku vykonávať verejný ochranca práv,” ozrejmilo ministerstvo vnútra. Ďalej uviedlo, že v praxi bude konanie o azyle na hraniciach prebiehať tak, že po rozhodnutí policajného útvaru o jeho aplikácii bude žiadateľ podliehať režimu obmedzenia osobnej slobody alebo slobody pohybu, pričom tieto rozhodnutia budú preskúmateľné súdom. „Počas konania bude umiestnený v špecializovanom zariadení. V prípade, že sa o žiadosti nerozhodne v stanovenej lehote, bude presunutá do tzv. riadneho konania na území Slovenskej republiky,” zdôraznil rezort.

Nový zákon zároveň upravuje aj poskytovanie dočasného útočiska v súlade s právom Európskej únie, najmä v kontexte hromadného prílevu vysídlených osôb, ako tomu je napríklad pri príchode osôb z Ukrajiny. „Slovenská republika si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy, pričom bude zároveň dôsledne presadzovať svoje národné záujmy a bezpečnostné priority,” vyhlásilo ministerstvo s tým, že dlhodobo zastáva názor, že účinná migračná politika Európskej únie musí byť založená predovšetkým na dôslednej ochrane vonkajších hraníc, efektívnych návratových mechanizmoch pre osoby bez oprávnenia na pobyt a na ochrane bezpečnostných záujmov členských štátov.

Ministerstvo vnútra doplnilo, že bude aj naďalej aktívne presadzovať pozície Slovenskej republiky pri tvorbe európskej migračnej a azylovej politiky a podporovať také opatrenia, ktoré prispejú k lepšej ochrane občanov členských štátov Európskej únie.