“Vraj sa spoločnosť veľmi polarizuje. Kto je spoločnosť? Nie som to náhodou aj ja?”začína svoj komentár známa moderátorka.
Podľa jej slov dokáže rešpektovať nemenovaného herca ako skvelého umelca, aj keď nerezonuje s jeho rozhnevaným politickým postojom.
Lebo ako jej už život viackrát ukázal, niet správnej nenávisti a každá “plodí len odmocniny seba samej” a tiež to, že proti čomu sa bojuje tlakom, to vlastne posilňujeme.
“Napriek tomu sa vždy poteším, keď ho vidím v divadle alebo televízii, dokážem voči nemu pociťovať sympatiu. Nehodila som si ho do polarizačného vreca,” vysvetlila.
“Dokážem akceptovať človeka, ktorý sa o mne vyjadruje hanlivo, pretože obdivujem jeho profesijné schopnosti. Čítam denník, ktorý mi nie je vskutku naklonený, ale nachádzam v ňom mimoriadne zaujímavé osobnosti, ktoré si občas aj „požičiam“ do Trochu inak,” vysvetľuje moderátorka.
“Učím sa skrátka neživiť v sebe čierno-bielosť.” Podľa nej je to pre jej ego občas ťažšie. “Je to činnosť oslobodzujúca od hnevu, podráždenosti a nenávisti.”
Veľmi ju zarazilo ako Robert de Niro vulgárnym vtipom napadol Donalda Trumpa. “Nie som fanúšikom tohto bizarného politika, ale napriek tomu mnou prebehli zimomriavky hrôzy. Nadšené elitné herecké publikum sa roztlieskalo do standing ovation. Tváre strieborného plátna sa smiali, koľko im zákroky dovoľovali. Vtedy som si pomyslela – akú masu ľudí musel tento výjav rozzúriť?”
Podľa nej má takéto správanie jediný následok a to, že spoločnosť o niečo viac prepadne do polarizačných nožníc. Takéto správanie nezmení ničí názor, ale iba zničí možnosť, aby sa, napríklad voliči Truma nad niečím zamysleli.
“A pritom je to taká jednoduchá psychológia. Lebo aj liberálna elita sa zatne, keď jej poviete, že má škaredé dieťa. A veru nepríde za vami s dodatkom: „Možno je na tom kus pravdy.“
Myslí si, že svojimi „spravodlivo rozhorčenými postojmi“ a povyšovaním sa len posilňujeme druhý pól. Točíme sa v začarovanom kruhu. Niekto toto opovrhovanie a zosmiešňovanie druhého brehu podľa jej slov dokonca považuje za spoločenskú zodpovednosť.
“Môj pocit je, že ide skôr o absolútnu nezodpovednosť. Zodpovedná som hlavne za to, čo nosím v sebe a čo tak šírim do sveta. Takže sa pekne bez zbytočných výstupov vrátim k svojmu vnútornému depolarizačnému projektu. V rámci spoločenskej zodpovednosti.”