Na stôl zasadnutia mestského zastupiteľstva sa nová parkovacia politika vráti vo štvrtok 6. marca po tom, čo ju koncom januára poslanci stopli. Neschválili totiž dodatok štatútu o rozdelení kompetencií medzi mestom a jednotlivými mestskými časťami.

„Veríme, že na Facebooku zahlasuje čo najviac Bratislavčanov a poslancom mesta pošlú jasný signál o tom, ako si predstavujú budúcnosť bratislavskej parkovacej politiky. Výsledky hlasovania budeme prezentovať priamo na zasadnutí zastupiteľstva,“ informovala projektová manažérka Darina Dzurjaninová.

„Projekt UNDP/GEF „Udržateľná doprava v Bratislave“ sa na príprave návrhu nového systému parkovania priamo podieľal. Vďaka podpore Globálneho environmentálneho fondu a Rozvojového programu OSN (GEF/UNDP) malo mesto k dispozícii zahraničných expertov, ktorí spracovali odporúčania pre mesto,“ doplnila Dzurjaninová.

Problémové najmä Nové Mesto, najsmutnejšia je Petržalka

Z neúspešného januárového hlasovania poslancov boli sklamaní starostovia všetkých mestských častí, ktorí zavedenie nových pravidiel pripravujú viac ako tri roky.

„Najväčšie mestské časti dlhodobo spolupracujú na príprave parkovacej politiky a vynaložili nesmierne úsilie, ako aj financie na dôslednú prípravu jej zavedenia. To, že mesto ani po troch rokoch nesplnomocnilo jednotlivé mestské časti na jej realizáciu, spôsobilo, že všetky tieto prípravy vyšli navnivoč,” vyjadril svoje rozčarovanie starosta Petržalky Vladimír Bajan.

Na bezplatnom verejnom priestore denne parkuje 58 % Bratislavčanov. Kapacity tomuto náporu nestačia. Problémy majú najmä obyvatelia Nového Mesta. Podľa prieskumu parkovania, ktorý sa uskutočnil v okolí Zimného štadióna v lete minulého roku, je využívanie všetkých dostupných parkovacích miest v sledovanej oblasti na hranici 120 %. To znamená, že autá v značnej miere využívajú parkovanie na chodníkoch, priechodoch pre chodcov či trávnikoch.

Bratislavčania s trvalým pobytom chcú mať výhody

Situáciu má vyriešiť zavedenie rezidenčného parkovania, ktoré je súčasťou navrhovanej politiky. Parkovacie miesta v jednotlivých mestských častiach by po novom využívali najmä domáci, t.j. obyvatelia danej mestskej časti. Túto výhodu získajú po zaplatení jednorazového ročného poplatku vo výške maximálne tridsať eur, za ktorý získajú parkovaciu kartu rezidenta. Cezpoľní a obyvatelia z iných mestských častí budú za parkovanie platiť podľa hodinovej sadzby, čo bude maximálne dve eurá za hodinu. Avšak obyvatelia s trvalým pobytom v Bratislave by mali v iných mestských častiach parkovať so zľavou.

Cieľom spoplatnenia parkovania na verejných plochách je postupné znižovanie počtu osobných automobilov denne sa pohybujúcich po meste, a tým lepšia dostupnosť a využitie existujúcich uličných parkovacích miest. Takto „odľahčené“ verejné priestory sa potom môžu využiť napr. na bicyklové pruhy a chodníky pre chodcov. K zníženiu intenzity automobilovej dopravy zároveň mesto plánuje posilniť využívanie MHD, hlavne električiek. Tieto aktivity prispejú aj k zlepšeniu ovzdušia v Bratislave a zníženiu množstva emisií CO2 a ostatných znečisťujúcich látok z dopravy, ktorá má hlavný vplyv na znečistenie ovzdušia v meste.

Na základe výsledkov sociologického prieskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu UNDP/GEF „Udržateľná doprava v Bratislave“, viac ako tri štvrtiny ľudí (76 %) žijúcich v Bratislave a tých, čo do mesta prichádzajú študovať a pracovať, súhlasí so zavedením takéhoto rezidenčného parkovacieho systému. Ľudia chcú mať istotu, že v blízkosti svojho bydliska budú mať dostatok parkovacích miest za prijateľné ceny.

Rezidenčnému parkovaniu sú najviac naklonení obyvatelia bratislavských okresov I, III a V, ktoré zahŕňajú mestské časti, ktoré sa rozhodli projekt spustiť ako prvé – Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalku.

Podobné riešenia má aj Žilina

Skúsenosti s rezidenčným parkovaním majú aj v Žiline, kde funguje už niekoľko rokov. Rezidenčné parkovanie je rozdelené zatiaľ na tri pásma, cena rezidenčnej parkovacej karty na jeden rok začína sumou 50 eur. Mesto navrhuje rozšírenie tejto politiky aj na ďalšie mestské časti, prvou má byť sídlisko Solinky, kde je situácia s parkovaním podobná tej v Petržalke.

Funguje to aj za hranicami

Problémy s dominanciou individuálnej automobilovej dopravy a nedostatkom parkovacích miest riešia dlhodobo všetky svetové metropoly. V snahe znížiť počet áut, ktoré denne vstupujú priamo do centra, riešia veľkomestá parkovanie na verejných priestranstvách zavedením regulovaného parkovania.

Zmeny v cenách za parkovanie spojené s nižším počtom dostupných parkovacích miest viedli k zmene dopravného správania obyvateľov. Motoristi sú motivovaní odstaviť svoje auto iba na nevyhnutne potrebnú dobu, a tak sa na jednom parkovacom mieste v priebehu dňa vystrieda viacero áut. Dlhodobé státie na ulici sa tak presunulo do oblastí mimo hlavných dopravných tepien.

Bratislave najbližšia metropola, Viedeň, úplne zrušila bezplatné parkovanie na verejných priestranstvách v roku 1993. Mesto dosiahlo vďaka regulácii dvojtretinový pokles prejazdených kilometrov na všetky vozidlá.

Využívanie áut kleslo aj v nemeckom Mníchove, ktoré zaviedlo rezidenčné parkovanie v roku 1998. Podiel individuálnej automobilovej dopravy sa medzi rokmi 2000 až 2008 znížil o 14 % (z 42 % na 36 %). V sledovanom období tiež klesol počet vlastníkov áut z radov obyvateľov centra mesta o 1 700. Mníchovčania viac jazdia na bicykli (nárast z 8 % na 14 %), častejšie chodia aj pešo (29 % v porovnaní s 18 % v roku 2000) alebo využívajú služby car sharingu (zdieľanie áut).

Menej áut v centre mesta teší aj Amsterdam, Kodaň, Štokholm či francúzsky Štrasburg. V Amsterdame sa po zavedení plateného verejného parkovania pohyb áut v centre znížil o 20 %, v Kodani klesla doprava medzi rokmi 2005 a 2011 o 6 %. Centrum Štokholmu je plné chodcov a cyklistov. Pešia doprava a cyklistika sa spolu podieľajú na 67 % z všetkých spôsob dopravy. Podobná situácia je v Štrasburgu, kde medzi rokmi 1993 a 2011 klesol počet motorových vozidiel vstupujúcich do centra o 28 %.