Brusel 19. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Daniel Bockwoldt)
Brexit vyvoláva viacero otáznikov. Stále nie je známa finálna verzia odlúčenia Spojeného kráľovstva od Bruselu, a ani prípadné následné obchodné dohody. Je však zrejmé, že do rozpočtu EÚ bude po odchode Británie prichádzať o dosť menej peňazí. Začína sa tak uvažovať o tom, v ktorých rozpočtových kapitolách by sa malo škrtať.
Už v tomto období sa pripravuje rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027 pričom je potrebné vyriešiť otázku, kde vziať viac peňazí, aby sa nemuseli krátiť dotačné programy či populárny Erasmus.
Politici prichádzajú s prvými návrhmi zväčša formou zdanenia. Napríklad ako nápad špeciálnej európskej dane z igelitových tašiek eurokomisárov Günthera Oettingera a Jyrki Katainen. Podľa nich je výhodou tohto riešenia, že by sa tak vytvorili vlastné zdroje pre EÚ.
Azda za najjednoduchšie riešenie sa považuje, aby do európskeho rozpočtu zvýšili svoje dotácie jednotlivé členské krajiny. Súhlasí s tým napríklad Slovensko – nepriamo potvrdil vicepremiér pre verejné investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Rovnako tak, Česká republika je pripravená prispieť viac, ako to uviedol český štátny tajomník pre európske záležitosti Aleš Chmelař (ČSSD). Stále sa čaká, aké stanovisko zaujmú veľké štáty, ako napríklad Nemecko či Francúzsko, uvádza portál Českej televízie.
Uvažuje sa tiež o tom, ako časť peňazí ušetriť. Napríklad pravidelné mesačné sťahovanie z Bruselu do Štrasburgu a späť kvôli jednému týždňu poslaneckého zasadnutia stojí ročne takmer 200 miliónov eur. Proti tomuto mrhaniu prostriedkov vystúpilo už mnoho politikov, stále sa ale nepodnikli žiadne reálne kroky.
Predstavitelia EÚ hľadajú dodatočné prostriedky hlavne preto, že nechcú krátiť peniaze na dotačné programy, poľnohospodárstvo alebo napríklad na výmenný študijný program Erasmus. Napríklad predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nechce po roku 2020 škrtať ani v európskych fondoch. “Nie som pre škrty v politike súdržnosti. Je stále významná nielen pre krajiny, ktoré z nej majú prospech, ale aj pre tých ostatných,” upozornil predseda Komisie s tým, že fondy sú prostriedkom znižovania rozdielov medzi rôznymi regiónmi Európy.
Úniu teraz čakajú komplikované rokovania o podobe budúceho rozpočtu. Eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretsuová vo štvrtok v Bratislave začala sériu návštev členských krajín EÚ a na tému budúceho vývoja politiky súdržnosti uviedla: “V máji komisia predloží prvý návrh rozpočtového rámca. Očakávame tvrdé diskusie v Európskej rade aj v Európskom parlamente,” uviedla Cretsuová.