Bratislava 23. novembra 2022 (HSP/Foto:Screenshot Facebook/European Research Council)
Slovensko získa po dlhých desiatich rokoch konečne raz grant z európskych peňazí určených pre mladých talentovaných vedcov. Vedkyňa zo Sociologického ústavu SAV dostala grant vo výške 1,5 milióna eur na to, aby skúmala konšpiračné teórie. Najradšej má tie o Covide-19…
Európska rada pre výskum (European Research Council, ERC) je orgán EÚ financovaný z peňazí členských štátov EÚ. Táto ERC v utorok zverejnila zoznam úspešných žiadateľov o grant v schéme ERC Starting Grant. O celkovú sumu 636 miliónov eur sa uchádzalo spolu takmer tritisíc mladých vedcov, podelí sa o ňu 408 úspešných uchádzačov (viac sa o tomto grantovom programe môžete dozvedieť tu a o jeho aktuálnych výsledkoch tu.
Na uvedenej stránke si môžete všimnúť aj úspešnosť jednotlivých krajín v prideľovaní peňazí z tohto grantu. Najúspešnejšie je Nemecko (81 projektov), Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je členom EÚ (70), Holandsko (40), Francúzsko (39) a Izrael, ktorý tiež nie je členom EÚ (29).
Zaujímavé na tom je, že z celkového počtu 408 grantov dostalo prvých pätnásť krajín 386 grantov, pričom všetky to boli západné (plus Izrael), resp. neslovanské krajiny. Až za nimi, počnúc Poľskom a Tureckom so štyrmi grantmi boli pekne zoradené všetky východoeurópske krajiny (vrátane Cypru). Východná Európa dostala spolu len čosi viac ako tri percentá grantov. Nuž čo, asi vo východnej Európe máme menej talentov, ktorých projekty by stáli za podporu, než na Západe, nič iné za tým nehľadajme.
Výskum konšpiračných teórií – budúca pýcha slovenskej vedy
Slovensko dostalo tento grant až po dlhých desiatich rokoch. Predtým sa to podarilo iba dvakrát, oba vtedy dostal nanobiotechnológ Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV. Tentoraz to však bol grant z úplne iného súdka: získala ho sociálna antropologička Elżbieta Drążkiewiczová zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) na výskum s názvom „Konflikty kvôli konšpiračným teóriám“.
Z európskych peňazí teda na Slovensko príde spolu 1,5 milióna eur na výskum „rastúceho napätia súvisiaceho s konšpiračnými teóriami v Európe.“ Cieľom päťročného projektu, ktorý sa začne už na budúcu jar, má byť snaha pochopiť, ako sú tieto konflikty ovplyvnené sociálnym kontextom a ako sa vyvíjajú v rôznych európskych prostrediach.
„V projekte budeme skúmať, ako sa formujú konflikty kvôli pravde. Budeme študovať nielen to, ako ľudia šíria konšpiračné teórie, ale aj to, ako proti nim bojujú iní. Vybudujem výskumný tím, s ktorým budeme realizovať prípadové štúdie vo viacerých európskych krajinách,“ uviedla Drążkiewiczová.
Sústredí sa hlavne na konšpiračné teórie o Covide
Predseda SAV Pavol Šajgalík (áno, to je ten, ktorý keď sa dozvedel, že autorom odbornej publikácie o Leninovi, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda patriace pod SAV, je Ľuboš Blaha, tak ju dal okamžite stiahnuť z distribúcie) uviedol na margo grantu, ktorý dostala Elżbieta Drążkiewiczová: „Vďaka nej sa Slovensku podarilo zabodovať v európskom výskumnom priestore. Verím, že tento úspech nebude posledným.“ Dúfajme aj my spolu s pánom Šajgalíkom, že sa nám ešte z EÚ na skúmanie konšpiračných teórií či na podobný užitočný výskum nejaké peniaze ujdú.
Elżbieta Drążkiewiczová získala doktorát zo sociálnej antropológie na univerzite v Cambridge. Okrem práce v Sociologickom ústave SAV príležitostne vyučuje aj na univerzite v Viedni, v rokoch 2014 – 2016 pôsobila ako docentka na Maynooth University v Írsku.
Aktuálne sa venuje výskumu konšpiračných teórií (najmä medicínskych), politickej dôvery, ako aj globálneho a lokálneho vládnutia.. Okrem toho najnovšieho, tretieho projektu, na ktorý dostala spomínaný európsky grant, je šéfkou aj ďalších dvoch projektov: jeden rieši ako digitalizácia formuje podobu, obsah a dôsledky konšpiračných teórií a druhý analyzuje konšpiračné prostredie v krajinách Vyšehradskej štvorky. Popri tom Drążkiewiczová skúma aj demokratickú participáciu a svet mimovládnych organizácií a najnovšie aj prienik vedy, štátu a zdravotníctva, najmä konflikty týkajúce sa očkovacích programov a spôsobov, akými si občania a štáty vyjednávajú svoje vlastné, často protichodné programy.
Publikuje aj články, niektoré z nich majú napríklad názvy: „Čo by mali akademici robiť s konšpiračnými teóriami?“, „Klebety, fámy a konšpiračné teórie v čase krízy”, „Antropológia konšpiračných teórií”, „Brať ľútosť a váhavosť pri očkovaní vážne. Úloha pravdy, konšpiračných teórií, rodových vzťahov a dôvery v imunizačné programy proti HPV v Írsku“, „Vedecká intimita: meniaci sa vzťah k medicínskym údajom v čase Covidu-19“, atď. Vystupovala tiež v rôznych televíziách a rozhlase na témy ako „prečo ľudia veria konšpiračným teóriám“, „váhavosť pri očkovaní proti Covidu-19“ a pod.
Z celkového počtu 408 grantov v schéme ERC Starting Grant bolo 116 grantov udelených výskumu v humanitnej oblasti. Mimochodom, susedné Česko dostalo celkovo tri granty, jeden z nich dostal mladý právnik, ktorý bude skúmať úlohu súdov v medzinárodnom utečeneckom práve.
Táto časť článku vôbec nesúvisí s predošlými. Alebo že by predsa?
Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (skratka ÚML ÚV KSS) bolo hlavné teoretické, ideologické a historiografické pracovisko ÚV KSS v období tzv. normalizácie na Slovensku. Ústav zanikol v dôsledku zmeny mocenských pomerov po Novembri 1989, keď sa transformoval na Ústav sociálnych a politických teórií.
Wikipédia o ÚML píše, že „Ústav predstieral formu a činnosť vedeckého pracoviska a jeho hlavnými úlohami bolo najmä vypracúvať, precizovať a zdôvodňovať ideologické tézy o historickej nevyhnutnosti rastu tzv. vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti v procese tzv. výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti a s tým spojené politické, sociálne, hospodárske, kultúrne a i. témy. Ústav mal za úlohu spracúvať dejiny KSČ a v súvislosti s tým upravovať (i falšovať) najmä politické a hospodárske dejiny štátu, študovať problematiku medzinárodných vzťahov…“
A Wikipédia o ÚML ďalej píše aj toto: „Ústav školil ašpirantov/doktorandov z oblasti marxistickej filozofie a dejín medzinárodného robotníckeho hnutia pre potreby komunistického straníckeho aparátu. Od roku 1973 mal oprávnenie udeľovať vedecké hodnosti a vychovávať nových vedeckých pracovníkov, tak ako normálne vedecké inštitúcie.“
Ivan Lehotský