Moskva 28. decembra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

V Rusku a vo viacerých európskych a zaoceánskych krajinách komentujú nedávnu veľkú tlačovku Vladimíra Putina, počas ktorej odpovedal na mnohopočetné otázky domácich a zahraničných novinárov a prezentoval súčasnú situáciu v Rusku, ruskú vnútornú a zahraničnú politiku. Mnohé ruské médiá zverejnili väčšiu alebo menšiu časť odpovedí Vladimíra Putina. Tieto otázky a odpovede, napríklad zaujímali ruský opozičný denník „Nezavisimaja gazeta“ /Nezávislé noviny“/ 

Otázka o klimatických zmenách, aký negatívny dopad môžu mať na Rusko, ako aj o Parížskych dohodách a o znižovaní emisií:

„Rusko sa pripojilo k tejto dohode, v ktorej je zakotvený záväzok znížiť emisie o 25 – 30% v porovnaní s východiskovým obdobím, ktorým je rok 1990. Ak berieme do úvahy absorpčnú schopnosť našich lesov, môžeme dosiahnuť aj 60 %.

Nie sme najväčším producentom emisií. Na prvých miestach sú USA a Čína, potom Európska únia, Rusko je až za nimi (6%), potom je India. Nikto nepozná príčinu globálnych zmien klímy. K podobným zmenám dochádzalo neraz aj predtým. Môže ich spôsobiť aj minimálna zmena sklonu zemskej osi. Samozrejme, že nemôžeme sedieť so založenými rukami.

Musíme sa snažiť, aby sa klíma nemenila tak prudko. V našom štáte ide o závažný proces, u nás teplota rastie rýchlejšie, než v iných krajinách. Niekde, napríklad v Moskve, je teplejšie. Inde môže dôjsť k vzniku a rozširovaniu púšte. Narastá počet prírodných katakliziem. Budeme sa usilovať minimalizovať následky týchto zmien.“

Otázka o pevných cenách leteniek a o letoch na Kamčatku:

„Nelietam na Kamčatku, dôvodom však nie je cena lístkov, veď ja patrím do kategórie cestujúcich s nárokom na zľavu. Jednoducho mi nevychádza čas. To však neznamená, že by som Kamčatku spustil zo zreteľa. Máme tam jednu z našich strategických základní ponorkových raketových nosičov. Čo sa týka leteniek za pevné ceny, tento program sa nezruší, pretože to tak požaduje letecká spoločnosť. Musíme jednoducho dosiahnuť rast príjmov obyvateľstva.“

Otázka o odpadovej reforme a o vyvážaní odpadu do Leningradskej oblasti:

„Dalo by sa legislatívne zatlačiť na Petrohrad. Ale s ľuďmi treba viesť dialóg, vysvetľovať im, prečo, čo a kam sa vyváža. V našom štáte sa za rok vygeneruje 70 miliónov ton komunálneho odpadu. Od nuly budujeme priemysel na zhodnocovanie odpadu. Základné kroky sme už podnikli, zriadili sme operátorov pre odpadové hospodárstvo, a to aj regionálnych. Čo ešte potrebujeme? Treba priamo komunikovať s občanmi. Ľudí hnevá rast poplatkov, zjavila sa nová položka na komunálny odpad. Všetko musí byť transparentné.

Ľudia musia vedieť, za čo platia. Prečo z Petrohradu vyvážajú odpad do oblasti? Môžu vyvážať aj na Sever, ale potom to bude ešte drahšie. Ďalej treba budovať viac závodov na spracovania odpadu. Treba ľuďom vysvetľovať, ako tieto závody fungujú, aký majú negatívny dopad na okolie, či je život v ich blízkosti bezpečný. V Tokiu sa takéto závody nachádzajú v intraviláne mesta, nemajú negatívny vplyv na ekológiu. Potrebná je verejná kontrola.“

Otázka o dopingu a WADA:

„Je to nespravodlivé a nie je to v súlade so zdravým rozumom ani s právom. Našich športovcov trestajú už po druhý raz. Každý trest má byť individuálny. Ak je väčšina športovcov čistých, ako ich možno trestať? Je to v poriadku, ak odstavia dievčatá, ktoré v krasokorčuľovaní skáču štvorité skoky?

Rozhodnutie je v rozpore aj s Olympijskou chartou. Veď voči nášmu Olympijskému výboru nevzniesli nijaké reklamácie. Nech si to riešia s konkrétnymi ľuďmi. Z našej strany robíme všetko pre to, aby bol šport čistý. Dokonca aj šéfa Ruskej dopingovej agentúry RUSADA sme menovali na základe odporúčania WADA. Rozhodnutie je podľa všetkého opäť motivované politicky.“

Otázka od ukrajinskej agentúry UNIAN o „zrušení miestnych úradov v Donbase“ a o plynovej vojne:

„Prezident Porošenko trval na podpisoch vedúcich predstaviteľov neuznaných republík. Oni to urobiť nechceli. My sme ich presvedčili, aby to spravili. Ukrajina sama uznala, že taká vláda existuje. Konali sa tam voľby. Ľudia prišli a hlasovali. V Minských dohodách je uvedené, aké sú práva týchto republík. Hovorí sa tam aj o jazyku, aj o miestnej milícii. Je tam bod o odsunutí nájomných vojakov a zahraničných vojsk. A rovnako aj bod o usporiadaní volieb a všeobecnom politickom urovnaní. Keď sa to všetko urobí, bude možné zatvoriť hranice. Ale tam nie sú zahraničné vojská. Odkiaľ sa berú tanky, technika?

V mnohých častiach sveta sú konflikty, a technika je aj tam. Nájomní vojaci nie sú hlavnou súčasťou ozbrojených formácií. Keď nie je ochota vyriešiť túto otázku prostredníctvom dialógu s ľuďmi, tak ju riešia pomocou tankov a letectva. Zaviedli blokádu – veď to nebolo Rusko, kto to urobil! Z pozície dialógu sa problémy dajú riešiť. Je také príslovie, že „Donbas nebeží naprázdno“, je to samozrejme chuligánsky slang, ale niekde hlboko v ľuďoch to väzí.“
„Čo sa týka plynu. Tento problém chceme vyriešiť. V uvedenej veci disponujeme rozhodnutím súdu. Budeme z toho vychádzať a budeme hľadať riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetkých.

Napriek výstavbe nových infraštruktúrnych objektov zachováme tranzit cez Ukrajinu. Pod otáznikom je množstvo a termíny. Táto prepravná trasa je výhodná, a to aj napriek tomu, že je dlhšia, než trasa po dne Baltského mora, pretože uvedená trasa je jednoducho drahšia. Myslím, že sa dohodneme, už spejeme k dohode. Nechceme vyhrocovať situáciu v energetike, chceme, aj aby Ukrajina dostávala surovinu, aj aby Európa bola spokojná.“

Otázka o Ďalekom Východe a o Sibíri:

„Program Ďalekovýchodný hektár využilo veľa ľudí. Musíme v plnej miere realizovať túto iniciatívu najprv tam, a potom ju preniesť aj na iné regióny. V oblasti za Uralom budeme podporovať demografiu, mnohodetné rodiny. Možno zavedieme nový typ hypoték, ale najprv sa pozrieme, ako to prebehne na Ďalekom Východe.“

Otázka o výstavbe cestnej komunikácie z Gruzínska do Čečenska a o železničnej trati z Grozného do Krasnodaru: „Vieme o problematickom spojení s Gruzínskom, najmä v zime, ale Ministerstvo dopravy zatiaľ o praktickej realizácii takýchto plánov neuvažuje.“

Otázka o amerických sankciách a o impeachmente Trumpa:

„Senát sotva pristúpi k odvolaniu prezidenta na základe vymyslených dôvodov. Ide o pokračovanie politického boja. Kongresmani nenesú zodpovednosť za realizáciu rozhodnutí o sankciách. Chápeme celkový prístup. Američania budú s nami spolupracovať tam, kde je to pre nich výhodné, a budú robiť prekážky tam, kde z toho pre nich neplynú nijaké výhody. My budeme postupovať rovnako. Chcú pomôcť Ukrajine? Tak prečo jej nedajú peniaze? Chcú vyvážať guľatinu? Čoskoro v Karpatoch zostanú len holé skaly! Predávať pôdu! Pre Ukrajincov je pôda posvätná. Preto opozícia teraz útočí na Zelenského. Lenže USA chcú, aby si Ukrajina plnila svoj rozpočet na ruský účet. Ale my máme záujem na udržiavaní vzťahov so Spojenými štátmi bez ohľadu na to, kto je pánom Bieleho domu, a bez ohľadu na zloženie Kongresu. Hlavným cieľom našej spolupráce je globálna bezpečnosť. Dohodu o znížení počtu strategických zbraní START III sme ochotní jednoducho predĺžiť, nech zmluvu pošlú poštou a my ju podpíšeme a pošleme naspäť. Ale ak nebude START III, nič na svete nezabráni pretekom v zbrojení.“

Otázka o oslavách Dňa Víťazstva a o neúčasti Ukrajincov a Gruzíncov:

„Ak niekto nepríde, bude to chyba. Bude to znamenať, že si neváži svojich občanov, tých ľudí, ktorí položili životy za slobodu svojej krajiny. Išlo o zachovanie východoslovanského etnika. Keď počujem, že Leningrad sa mal vzdať, hovorím: „Ste normálni?! V takom prípade by tu dnes nebol nikto z vás!“

Otázka o zmenách ústavy a o zmenách v politickom systéme, o politickej konkurencii:

„Ústava je živý nástroj, ktorý musí odzrkadľovať vývoj spoločnosti. Ale my nepotrebujeme meniť ústavu, nepotrebujeme prijať novú ústavu. Prvý článok je nedotknuteľný. O diskusiách na túto tému viem. Napríklad o návrhoch na zmenu úlohy parlamentu. Všetko sa dá urobiť, len to potrebuje patričnú prípravu. Predchádzajúce zmeny sa týkali období. Môžeme odstrániť klauzulu „za sebou“. Niektoré politické strany sa nazdávajú, že parlament by mohol plniť aj iné úlohy. Zaregistrovaných je 54 politických strán. 12 z nich pôsobí na federálnej úrovni. Toto úplne stačí, aby bola splnená požiadavka politickej konkurencie.“

Otázka o inflácii:

„Inflácia znamená rast cien. Ale my máme dobré ukazovatele. Rusko zaujíma poprednú pozíciu medzi formujúcimi sa trhmi vo finančnej a rozpočtovej sfére. Čo sa týka rezervných fondov, tak tie sa zvýšili. Fond národného blahobytu sa dokonca zdvojnásobil. Míňať? Nemíňať? 20 % je už investovaných do hospodárstva, okrem iného aj cez Vnešekonombank (Zahraničnoobchodnú banku). 8% bolo investovaných do veľkých infraštruktúrnych projektov. Rozhodli sme sa zmraziť výdavky z Fondu národného blahobytu až do tej chvíle, kým nedosiahne 7 % HDP. Momentálne jeho objem predstavuje 7,3 %, ale na účty tie peniaze prídu až v lete. Míňať teda budeme môcť až potom. Ale dôležité je aj zabezpečiť stabilitu národnej meny. Určite nebudeme rozhadzovať naľavo aj napravo, ale používať budeme.“

Otázka o usporadúvaní športových súťaží v súvislosti s rozhodnutím WADA a o budovaní infraštruktúry v regiónoch:

„Odporúčali nám, aby sme ich neusporadúvali, ale nezakázali nám to. Musíme v pokoji vyčkať na všetky rozhodnutia.“

Otázka o vzťahoch s Čínou:

„Na báze dôvery dosahujeme úspechy v ekonomike. Náš obchodný obrat v súčasnosti predstavuje 100 miliárd, dosiahneme aj 200 miliárd. Naša spolupráca je faktorom medzinárodnej stability. Neexistuje jednopolárny svet, to bola iba ilúzia. Multipolarita sveta je odvodená od hospodárskych vzťahov. Podiel Číny na svetovom HDP je vyšší, než podiel USA.“

Otázka o prirovnávaní sovietskeho režimu k nacizmu:

„Na totalitných režimoch nie je nič dobré. Ale vyhlásenie Európskeho parlamentu je neprijateľné a nekorektné. Možno zatracovať Stalina, ale porovnávať ho s hitlerovským Nemeckom je cynizmus. Spomeňme si na Mníchovskú zradu, na politiku ústupkov Hitlerovi. Pakt Molotov – Ribbentrop, bolo to dobre alebo zle? Sovietsky zväz podpísal s Nemeckom pakt o neútočení ako posledný. Chcem o tom napísať článok.“

Otázka о Zväzovоm štáte s Bieloruskom:

„Rozhodnutia o vytvorení takéhoto štátu boli správne. Ruský, bieloruský a ukrajinský národ boli v etnickom zmysle takmer rovnaké. Základné rozhodnutia však neboli implementované. Bielorusku všetko predávame bez zdanenia Pokiaľ ide o plyn, bolo možné stanoviť najnižšie ceny aké sú len možné pre zahraničných partnerov. „Gazprom“ z predaja do Európy dostáva štyrikrát viac ako z predaja do Bieloruska. Smolensk má najvyššiu dotáciu, je najvzdialenejší od zdrojov ťažby. Dotovať celé bieloruské hospodárstvo znamená dotovať inú krajinu v režime Smolenskej oblasti. To je možné. Je však potrebná jednotnosť právnych predpisov, dokonca aj jednotné orgány dohľadu a kontroly.

Potrebujeme politickú vôľu a ochotu. To máme. Čo však môžeme urobiť, zatiaľ nie je jasné. Pripomínam, že bieloruských priateľov podporujeme prostredníctvom mnohých kanálov. Sme pripravení poskytnúť aj svoj trh. Pracujeme pokojne a vyvážene.“

Otázka o pôžičkách:

„Banky neodmietajú použiť materský kapitál na hypotekárne úvery. Treba znížiť počet dní, aby bolo možné uložiť prostriedky materského kapitálu. Treba rozšíriť využívanie elektronického obchodu. Človek predloží žiadosť – a všetko sa dá urobiť za jeden deň. Hypotekárna sadzba pre Ďaleký východ – tu neočakávam ťažkosti, všetko dotujeme z rozpočtu.“

Otázka nemeckého novinára o zavraždení Changošviliho:

„Otázky vydania sa prediskutovávali na úrovni špeciálnych služieb. Naše príslušné kompetentné orgány považovali oficiálne žiadosti prokuratúry za nezmyselné. Bol to absolútne brutálny vrah. Pri jednej z jeho akcií bolo zabitých 98 ľudí. Spolupráca musí byť úplná. Malo by ísť o obojsmerný proces. Teraz sledujeme tábory v Sýrii. Sú tam radikáli. Pochádzajú aj zo západnej Európy. Môžu prísť do európskych miest. Bude sa vám to páčiť ? Necháte ich voľne sa pohybovaťť? Úroveň a povaha spolupráce sú nedostatočné.“

Otázka o sankciách EÚ:

„Sme za úplnú normalizáciu. Zo sankcií však vyplývajú aj určité výhody: nárast v rozvoji nášho poľnohospodárstva. Minuli sme veľa peňazí na náhradu importu, ale aký je výsledok! Nemali sme motory pre námorné lode. Teraz máme. Neexistovali žiadne jednotlivé odvetvia strojárstva vrtuľníkov. Máme. Došlo k prielomu v obrannom priemysle. Sme však proti politicky motivovaným sankciám. Ekonomika sa prispôsobila vonkajším otrasom. Národná mena sa stala odolnejšou voči kolísaniu cien energie“.

Otázka o podpore obranného priemyslu:

„Hlavné je, že sme ho zachovali, a vývoj napreduje rýchlym tempom. Vyčlenili sme finančné prostriedky na aktualizáciu základne a potom na nej vytvorili najnovšie zbrojné systémy. Obrana je lokomotíva odvetví špičkových technológií“.

Otázka o monopole na rozvoj umelej inteligencie:

„Bežný občan to už v bankovom sektore cíti. Ak sa tieto technológie vyvinú, bude menej technických problémov. Koncept umelej inteligencie sa mení, existuje niekoľko definícií. Toto sú technológie pre všetky sféry života. Vytvorili sme skupinu investorov a účastníkov procesu, každá z nich dostala úlohu, prijali ju, je tu národný projekt, zdroje boli pridelené.“

Otázka vzťahov s Tureckom a Líbyou:

„Sme v kontakte s Haftarom a Sarajom. Chápeme, že je to vážny problém. Rusko bolo proti použitiu sily v Líbyi. Západná koalícia hrubo prekrútila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN a zničila prosperujúcu krajinu.“

Otázka o zmrazení dôchodkového sporenia a zmenách v dôchodkovom systéme, o novej dôchodkovej reforme:

„V tejto oblasti boli všetky rozhodnutia prijaté a zakotvené v právnych predpisoch, nedôjde k žiadnej novej reforme. Niektoré návrhy ministerstva financií sa týkajú investícií, ide o súkromné záležitosti.“

Otázka o demografii a udeľovaní občianstva:

„K riešeniu demografického problému vo svete existujú dva prístupy – zvyšovanie prirodzeného rastu a migrácia. Môžeme udeľovať občianstvo. Je však dôležité, aby sa ľudia cítili dobre, aby nevyvolávali podráždenie miestnych obyvateľov, aby vedeli jazyk, poznali kultúru, dejiny. Potrebujú špeciálne kurzy.

Otázka o zákone o domácom násilí:

„Zákon som nečítal, podrobne mi ho zreferovala Valentina Ivanovna Matvienková. Mám z toho zmiešaný pocit. Doteraz miestne a stranické výbory vyžadovali v rodine poriadok. Ale určite som proti násiliu, najmä proti deťom a ženám. Prečo je však 70% za zákon – nerozumiem. Sú proti násiliu alebo za tento konkrétny zákon? Treba ho starostlivo preštudovať.“

Otázka týkajúca sa dňa voľna 31. decembra:

„Treba to spraviť hneď a zrazu? Musíte sa na všetko pokojne pozrieť, aby záhradkári a ovocinári neprišli o jeden deň v máji.“

Otázka o prístupe k liekom:

„Registrácia nových cien liekov počas aukcií je inovácia, ktorá by sa mala uskutočniť v blízkej budúcnosti. Pokiaľ ide o zriedkavé choroby, keď si iečba vyžaduje dotácie, nemali by sme ľuďom brániť prístup k liekom. Za sovietskych čias sme zakupovali lieky v krajinách ľudových demokracií. A teraz svoje lieky vyvážame do 90 krajín sveta.“

Otázka o boji proti alkoholizmu:

„Prebieha protialkoholická kampaň, bez toho, aby si ju ľudia vôbec všimli. Nedávno sme sa stretli s nemeckými podnikateľmi, ktorí vypijú viac alkoholu na obyvateľa ako my. To je výsledok kampane. Vďaka tomu u nás rastie dĺžka života. Je na čom ďalej pracovať aj bez policajných opatrení.“

Otázka o slobode internetu a o zahraničných agentoch:

„Slobodný internet a suverénny internet – tieto pojmy si navzájom neprotirečia. Suverenita spočíva v tom, aby sme mali vlastné prostriedky pripojenia. Nejdeme zablokovať internet. A pokiaľ ide o zahraničných agentov. Sú to americké právne predpisy tridsiatych rokov. S tým sme neprišli my. A za to je u nás len administratívna sankcia, neudeľuje sa za to trest odňatia slobody. Ak organizácia dostáva peniaze zo zahraničia a zúčastňuje sa na domácej politike, mala by to oznámiť. Tieto organizácie nezatvárame. V rámci domácej politiky však nemožno vykonávať ľubovoľné praktiky.“

Otázka o raste blahobytu občanov:

„V posledných rokoch sme zaznamenali pokles reálnych príjmov občanov. Musíme sa usilovať o zvýšenie produktivity práce a HDP. Mzda za tento rok o niečo vzrástla. To však nestačí. Máme veľa otázok týkajúcich sa tvorby miezd.“

Otázka o pozitívach negatívach na poste hlavy štátu za obdobie 20 rokov a o vzorci pre proces prechodu politickej moci:

„Ľudia musia sami vyhodnotiť, čo sa pre krajinu urobilo a čo sa nepodarilo urobiť pre krajinu. Najťažšia vec sú rozsiahle teroristické útoky. Beslan – nikdy na to nezabudnem. Teroristický útok na Dubrovke. Nedokázali sme úplne vyriešiť problém chudoby. Všeobecne platí, že teraz a na začiatku 2000-tych rokov existovali dve rôzne krajiny. V tom čase prebiehali boje na Kaukaze. Ekonomika sa kardinálne zmenila. Naše ozbrojené sily sa stali jednou z technologicky najvyspelejších vo svete.“

Otázka o jadrovej vojne a Kurilských ostrovoch, o blokovej konfrontácii v severovýchodnej Ázie:
„Nie my sme povedali, že USA rokujú s Japonskom o rozmiestnení rakiet stredného doletu. Nikto nám neposkytuje záruky. A toto nemôže byť premetom diskusie. My hľadáme cestu s japonským vedením. Zatiaľ neexistuje žiadne riešenie. Musí existovať remíza hiki-wake, podobne ako v jude. Naša spolupráca s Čínou sa vyvíja v oblasti technológií. Nemáme vojenský zväzok s ČĽR. Samotná Čína je schopná vytvoriť systém varovania proti raketovým útokom. Ale s našou pomocou to urobia rýchlejšie.“

Otázka o BBC ohľadom Borisa Johnsona, o zasahovaní Ruska do volieb:

„Pokiaľ ide o vyhlásenia zahraničných predstaviteľov o Rusku, o mne, viem, aké sú záujmy mojej krajiny. Nech si hovorí kto chce, čo chce, nemá to nič spoločné s riešením hlavných úloh. Jedna vec je to, čo človek hovorí, keď sa usiluje získať moc. Druhá vec je to, čo hovorí, keď tú moc získal. Máme záujem o vzťahy s Britániou, o britský biznis. Pokiaľ ide o to zasahovanie alebo nezasahovanie. britskej strany často počúvame hodnotenia toho, čo sa deje v Rusku. Je to zasahovanie? My robíme to isté. A teraz môžeme zablahoželať pánovi Johnsonovi, lepšie vycítil nálady v britskej spoločnosti.“

Otázka agentúry Sputnik v Estónsku, o tlaku na médiá:

„Bohužiaľ, môžeme urobiť len málo. Keď počujem vyjadrenia tohto druhu, prekvapuje ma to. Obviňujú nás zo smrteľných hriechov, tlaku na médiá. Ale oni sami robia to, z čoho nás obviňujú. Opatrenia prijaté na štátnej úrovni sú však neúčinné. Bude to voda na mlyn tých, ktorí chcú rozdeliť naše národy. Treba hľadať príležitosť pracovať v týchto krajinách. Zrejme sa tam obávajú vašich informácií, pravdy, vplyvu na myslenie ľudí. Sloboda šírenia informácií je základnou slobodou moderného sveta.“