“Tieto požiadavky stále prichádzajú,” povedal jeden frustrovaný diplomat EÚ. “Niekedy sa naozaj čudujeme: Sú to oprávnené obavy, alebo spoločnosti len využívajú moment a skúšajú, ako ďaleko môžu zájsť?”

Prvým problémom je, že americký prezident Joe Biden využil rozsiahly balík vládnych dotácií v rámci zákona o znížení inflácie (Inflation Reduction Act – IRA) na to, aby mnohých veľkých európskych priemyselných hráčov – ako napríklad VW a dodávateľa batérií Northvolt – presvedčil, aby zvážili presun svojich aktivít do USA.

Druhým problémom je spôsob, akým EÚ reagovala na prvý problém.

V obavách, že európsky priemysel čelí existenčnému úpadku, Brusel bojuje proti Bidenovým reformám, ktoré zahŕňajú väčší priestor pre krajiny EÚ, aby mohli do svojich ekonomík naliať viac štátnej pomoci, a ciele pre väčšiu sebestačnosť. Keďže Čína už dominuje v dodávateľských reťazcoch zelených technológií, stávajú sa z toho globálne preteky v zbrojení na dotácie – a to je sen každého lobistu.

“Samozrejme, že tieto hrozby sú súčasťou lobistickej stratégie,” povedal jeden z podnikateľských lobistov, ktorý požiadal o zachovanie anonymity, pretože nebol oprávnený hovoriť verejne.

V prípade neúspechu bruselského plánu je v stávke nielen budúca životaschopnosť európskej výroby, ale aj samotné základné princípy voľnotrhovej ekonomiky, na ktorých bola EÚ postavená. Riziko pre vlády EÚ spočíva v tom, že ich snahy budú neúspešné, podniky sa aj tak presťahujú alebo oslabia a na tejto ceste sa premrhajú obrovské sumy peňazí daňových poplatníkov.

Budúci týždeň sa vedúci predstavitelia jednotlivých krajín zídu v belgickom hlavnom meste na samite EÚ, kde budú diskutovať o tom, ako zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Dôležitou súčasťou tohto procesu bude budovanie kapacít pre priemyselné odvetvia budúcnosti, ako sú elektrické autá, batérie a generátory obnoviteľnej energie, napríklad solárne panely a veterné turbíny.

Je to ideálny čas na to, aby spoločnosti zvýšili svoje požiadavky na európsku legislatívu podporujúcu podnikanie a viac peňazí na štátnu pomoc. Nadnárodné spoločnosti hrozia, že presunú svoju továreň na výrobu automobilov alebo batérií inam alebo prinajmenšom odložia konečné investičné rozhodnutia, čo bude stáť EÚ pracovné miesta, dane a globálnu hospodársku váhu. Taký výrobca čipov Intel vypálil varovné výstrely, zatiaľ čo Tesla nedávno oznámila zmenu stratégie preč z Európy, aby mohla využívať americké dotácie.

Keď koncom roka 2010 generálny riaditeľ Elon Musk hľadal vhodné miesto pre európsku tzv. giga-továreň spoločnosti Tesla, v Nemecku, Holandsku a Belgicku sa mu dostalo červeného koberca a prísľubov veľkých dotácií, aby ho presvedčili, aby investíciu v hodnote niekoľkých miliárd eur uskutočnil v ich krajinách.

“Preskúmame tamojšie možnosti,” povedal Niklas Wahlberg, viceprezident spoločnosti Volvo Group pre partnerstvá, o novom balíku daňových úľav v USA. “Európa je však pre nás tiež veľmi dôležitá. Potrebujeme, aby sa Európa pokúsila prevziať vedúcu úlohu v oblasti ekologického prechodu na celom svete.”

Lobisti automobilového priemyslu v súkromí tvrdia, že nakupovanie dotácií je len súčasťou hry. “Človek by sa čudoval nad schopnosťami nadnárodných spoločností riadiť podnik, keby to nevyužívali ako vyjednávací nástroj,” povedal Holger Görg z Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo.

Navyše, na trhu so štátnymi dotáciami na financovanie čistých technológií nie sú len európske a americké značky. Túto hru hrajú aj čínske firmy, ktoré majú dominantné postavenie v oblasti batérií.

“Každý človek, ktorého poznám a ktorý pracuje v automobilovom priemysle, sa stretol s pokusom čínskej spoločnosti uloviť ho,” povedal jeden z lobistov automobilky. “V podstate ide o predajné miesta, chcú, aby ste ako Európan išli hovoriť s vládami a získali dobrú dohodu o továrni alebo o čomkoľvek inom.”

EÚ sa domnieva, že už odpovedá na požiadavky podnikov súborom rozsiahlych politických zmien, ktorými sa odkláňa od svojho desaťročia trvajúceho liberálneho hospodárskeho prístupu.

Vo štvrtok Európska komisia predstavila svoj zákon o čistom nulovom priemysle, ktorý je súčasťou Zelenej dohody pre priemysel. Minulý týždeň Brusel predstavil plány na ďalšie uvoľnenie svojho pravidla o krízovej štátnej pomoci vrátane nových pravidiel dotácií pre celý rad strategicky dôležitých technológií.

Čo je dôležité, návrh umožňuje krajinám EÚ ponúkať spoločnostiam rovnakú úroveň podpory, akú by firmy mohli získať v zahraničí, v rámci doložky o “zodpovedajúcej pomoci”, čím sa vyrovnáva USA.

“Zdá sa, že zákon o znížení inflácie robí presne to, čoho sa všetci obávali a čo kritizovali: iniciuje preteky o dotácie,” povedal David Kleimann, odborník na obchod z think tanku Bruegel. “Veľké nadnárodné korporácie teraz môžu hrať s EÚ proti ponuke USA.”

Kleimann to nazval “psychologickou hrou” s cieľom zvýšiť cenu a poukázal na hrozbu nemeckej automobilky Volkswagen, že “počká” na odpoveď EÚ na IRA, kým sa rozhodne o umiestnení plánovaného závodu na výrobu batérií.

Šéf spoločnosti Volkswagen pre batérie Thomas Schmall tento mesiac na sociálnej sieti LinkedIn uviedol sériu požiadaviek vrátane obmedzenia cien energie, ak politici očakávajú, že jeho spoločnosť bude pokračovať v ohlásených investíciách do tovární na výrobu článkov v nemeckom Salzgitteri a španielskej Valencii.

“Podmienky IRA sú také atraktívne, že hrozí, že Európa prehrá preteky o miliardové investície, o ktorých sa rozhodne v nasledujúcich mesiacoch a rokoch,” napísal Schmall. Len o niekoľko dní neskôr sa postavil do čela oznámenia o mnohomiliardovej investícii Volkswagenu v Kanade, kde sa na výrobu vzťahujú dotácie IRA.

Spätná väzba

V súvislosti s týmito varovaniami sa objavila aj spätná väzba. Pred minulotýždňovou dotáciou od orgánov EÚ na presadzovanie štátnej pomoci kontingent rebelujúcich štátov EÚ varoval Komisiu, že uvoľnenie peňaženky pri kontrole dotácií v bloku by ohrozilo harmóniu vnútorného trhu.

Geert Bourgeois, poslanec Európskeho parlamentu z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), varoval, že uvoľnenie limitov na dotácie prinesie nové preteky o peniaze v rámci samotnej EÚ po bitke s USA, ktorú začal zákon o znížení inflácie. “Ide o nesprávne prerozdelenie verejných prostriedkov, ktoré poškodzuje zamestnanosť a spotrebiteľov v menších členských štátoch,” povedal Bourgeois.

“Európa nemôže otvoriť dotačné stavidlá,” povedala Julia Poliscanová zo skupiny Transport & Environment, ktorá vedie kampaň za čistú dopravu. Samotné peniaze nie sú riešením. “Ide o to, že peniaze sú jedinou klimatickou politikou USA,” povedala Poliscanová.

Podnikateľom naklonená Európska ľudová strana (EPP) sa nedávno snažila zablokovať alebo zmeniť celý rad ekologických nariadení EÚ pre obavy, že oslabujú konkurencieschopnosť.

Görg z Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli varoval, že rozdeľovanie dotácií nezmení dlhodobé investičné rozhodnutia. Poukázal na iné faktory, ako je veľkosť a potenciál trhu, umiestnenie dodávateľov alebo hospodárska a politická stabilita v regióne.

“Firmy, ktoré aj tak uvažujú o presťahovaní sa do USA, samozrejme celkom radi prijmú túto almužnu, ktorú dostanete v USA,” povedal Görg.

Medzitým európske nadnárodné spoločnosti využívajú tieto oznámenia aj na nátlak na EÚ alebo národné vlády, dodal. “Takže v podstate dávate viac peňazí firmám, ktorým sa už darí veľmi dobre. Z hľadiska vládnych cieľov to asi nie je to, čo by ste so svojimi peniazmi chceli robiť.”