Paríž 8. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Claude Paris)
Na pozadí protestov žltých viest v centre Paríža zostala ďalšia dôležitá správa takmer bez povšimnutia. Konkrétne ide o vyhlásenie francúzskeho prezidenta, že jeho krajina uzavrie viac ako desať jadrových elektrární a sústredí sa na zelenú energiu, píše vo svojom komentári Sergej Savčuk
Francúzske noviny Le Figaro uviedli, že 27. novembra Macron predstavil aktualizovanú štátnu environmentálnu stratégiu. Macron oznámil plány vlády na vyradenie 14 jadrových reaktorov z prevádzky do roku 2035. A toto nie je prvé takéto vyhlásenie. V lete 2018 zazneli podobné slová v jednom z francúzskych televíznych kanálov od ministra pre integrované environmentálne transformácie Nicolasa Hulota.
Francúzsko (bez akéhokoľvek sarkazmu) je jednou z popredných energetických veľmocí sveta. Naviac je jednou z najviac “jadrových“ krajín. Na jej území je v prevádzke 58 jadrových reaktorov a týmto indikátorom je republika druhá po Spojených štátoch. Kým v USA je podiel jadrovej energie už niekoľko desaťročí približne 20 %, vo Francúzsku mierový atóm zabezpečuje 71,5 % celkového objemu energie. Je možné, že výroky pána Macrona sú spojené s vysoko pochybným nákupom americkej General Electric ťažkého strojného gigantu Alstom. Práve spoločnosť Alstom vyrábala turbíny Arabelle, ktoré boli uvedené do prevádzky vo všetkých francúzskych jadrových elektrárňach po celom svete. Keď bol Emmanuel Macron tajomníkom prezidentského štábu, povedzme, že sa nebránil agresívnemu prevzatiu spoločnosti Alstom.
Dnes sa General Electric nedarí dobre, médiá diskutujú o možnom bankrote. Ďalším možným dôvodom je to, že spoločnosť Orano odmietla ďalší vývoj zariadení pre jadrové elektrárne a od roku 2017 sa zameriava výhradne na zabezpečenie jadrového palivového cyklu. V skutočnosti Francúzi kráčajú v stopách Britov, ktorí vedia všetko o prevádzke a likvidácii prepracovaného jadrového paliva, ale nemôžu sami stavať jadrové elektrárne.
Slová pána Macrona by mohli byť spojené s plánovaným vyradením niekoľkými jadrových elektrární z prevádzky. Dokonca aj Francois Hollande počas prezidentskej kampane sľúbil, že uzavrie jadrovú elektráreň Fessenheim, ktorá bola spustená v roku 1977. Dnes je v čele mocenskej pyramídy ďalší prezident, ale problém týchto dvoch energetických jednotiek doteraz nebol vyriešený.
Prezident sa ju pod tlakom zelených rozhodol úplne zastaviť, ministerstvo energetiky však prostredníctvom súdu toto rozhodnutie zrušilo dovtedy, kým budú v jadrovej elektrárni Flamanville uvedené do prevádzky náhradné zariadenia. Tie však stále nemôžu uviesť do prevádzky. Zamestnanci z Fessenheimu navyše organizujú štrajky a žiadajú o zachovanie elektrárne a pracovných miest. Čo sa týka zvyšných elektrární, na “zoznam k rozstrieľaniu“ sa dostali zrejme aj “starci“ francúzskeho energetického priemyslu. Saint-Vulbas, Gravlin, Dampien–en–Bourlie a ďalšie. Pretože nikde nie je uvedené, ktoré z nich budú pozastavené, skúsime zistiť, o akých stratách energetického sektora môže byť reč.
Na všetkých starých elektrárňach, ktoré sú potenciálne vhodné na uzavretie, existujú vodné chladiče typu PWR. Priemerný výkon takého reaktora činí 880 – 900 megawattov.
Keď to spočítame, zistíme, že ak sa slová Emmanuela Macrona skutočne naplnia, potom za sedem rokov Francúzsko môže stratiť asi 12 gigawattov výrobnej kapacity. Uvádza sa, že sa to robí “na účely boja proti závislosti od ropy a plynu a tiež kvôli prechodu na sľubné obnoviteľné zdroje energie“.
Navyše vláda každoročne dotuje odvetvie zelenej energie vo výške troch miliárd eur a očakáva sa, že investície budú narastať. Po opustení od atómu môžu v blízkej budúcnosti dosiahnuť až osem miliárd. Nemáme nič proti obnoviteľným zdrojom energie, ale dnes je celé toto odvetvie veľmi nestabilné, nerentabilné a má nulové manévrovacie možnosti. Zjednodušene povedané, solárne panely sú v noci a v hmle neužitočné, veterné mlyny sa netočia pri bezveternom počasí a pelety sa spaľujú pri oveľa nižšej teplote ako obyčajné uhlie.
Treba dodať, že súčasný “Majdan“ vo Francúzsku je zameraný nielen na ekonomické reformy vlády, jednou z požiadaviek je zabrániť rastu sadzieb za elektrinu. Dobre, čert zober obyvateľstvo, ale Francúzsko je predsa energetická veľmoc. Každý rok rozpočet dostane zhruba tri miliardy eur z vývozu elektriny, ktorá putuje do Švajčiarska, Španielska, Talianska a krajín Beneluxu. Uzavretie jadrových elektrární je dobré, ak jednoducho zrušíte túto položku príjmu a nezavedie vás to do mínusu.
Môžeme ešte dodať, že ako Macron, tak Hulot vyhlásili úplné odstúpenie od spaľovania od uhlia. Uvádza sa, že Francúzsko uzavrie do roku 2020 všetky svoje uhoľné elektrárne. Zostávajú iba štyri: Provence, Porcheville, Le Havre a Cordemais. Ich uzavretie znamená mínus ďalších 6,3 gigawattov.
Vzhľadom na to, že populácia Francúzska pomaly rastie a priemysel nevykazuje príznaky skorej smrti, všetko, čo bolo popísané vyššie, znie extrémne podivne a nelogicky. Avšak ak pripomenieme, že minister Nicolas Hulot je bývalý televízny moderátor a aktívny lobista za zelenú energiu, všetko bude hneď oveľa jasnejšie.