“Komáre sa začínajú orientovať podľa pulzov oxidu uhličitého a potom pokračujú v lete proti vetru, pretože cítia vyššiu koncentráciu ako normálny okolitý vzduch,” uviedol Joop van Loon. Podľa neho tento spôsob umožňuje hmyzu vybrať si “cieľ” zo vzdialenosti až päťdesiatich metrov.
Keď komáre tesne (vo vzdialenosti do jedného metra) pristupujú k skupine potenciálnych “obetí”, ich zmysly začínajú skúmať mnoho parametrov. Napríklad teplota kože, prítomnosť výparov a mikróbov na nej.
Mikróby produkujú “chemickú kyticu” z viac ako 300 rôznych zložiek. Ako poznamenáva vedec, jej zloženie závisí od prostredia a genetickej štruktúry človeka.
V roku 2011 bola publikovaná štúdia v časopise PLoS ONE, ktorej výsledky ukázali, že človek s heterogénnejšou zmesou kožných baktérií bude uhryznutý menej ako človek s jednotnejšou.
Téma komárov je aktuálna v Česku aj na Slovensku. Otázka hmyzu a boja proti nemu sa na začiatku júna riešila v Bratislave a priľahlých obciach: miestni obyvatelia totiž hovorili o kalamitnom stave, čo potvrdili aj starostovia.
Sám starosta Boris Šimkovič označil situáciu vo svojej obci Záhorská Ves za katastrofálnu. “Nedá sa tu normálne žiť,” dodal. Šimkovič sa navyše domnieva, že BSK v dostatočnom predstihu nepoužil biologickú látku, ktorá má zamedziť liahnutiu komárov, a tak je v súčasnej situácii možný len chemický postrek. Ten však kraj odmieta.