Môj profil 
Predplatné
Drvivá väčšina dospelých aspoň raz v živote ochutnala alkoholické nápoje a spravidla si ich ľudia dávajú celý život. Niektorí si pery omočia v alkohole len niekoľkokrát ročne, druhí konzumujú alkohol viac ako raz za mesiac, ale bez podstatnej ujmy na zdraví, tretí však začnú mať neprekonateľnú túžbu po alkohole, ktorá sa nedá prekonať žiadnymi hrozbami ohľadom jeho škodlivosti alebo sociálnymi následkami. Na začiatku svojej alkoholickej cesty akoby logicky tvrdia, že všetci ostatní si tiež čas od času dajú pohárik a nič sa nedeje.
Vedci sa už dávno snažia zistiť, v čom spočíva príčina tohoto rozdielu medzi ľuďmi, a či sa to dá zistiť vopred. Asi 30% ľudí konzumujúcich alkohol sa následne na ňom stane závislými. Liečba závislosti na alkohole, rovnako ako iných druhov kompulzívnej poruchy, je veľmi obtiažna, preto by bola pre lekárov možnosť konkrétnej a presnej prevencie neoceniteľným darom.
Skoršie výskumy sa týkali rozdielov v rôznych sústavách organizmu a dávali spravidla dôraz na metabolické zvláštnosti. Autori článku zanalyzovali neurofyziologické základy závislého správania.
Ako modelové zviera použili vedci myši. Zistili, že myši sa, rovnako ako ľudia, delia podľa spôsobu konzumácie alkoholu na tých, ktorí pijú málo, tých, ktorí konzumujú alkohol bez ťažkých následkov, a na kompulzívnych alkoholikov.
Výskumníci sledovali aktivitu neurónov myší s pomocou kalciovej vizualizácie na bunkovej úrovni. Luminiscenciu spôsobenú aktivitou neurónov registrovali pomocou mikroskopu. Stupeň svetelnosti ukazoval, či sa neurón pri konzumácii alkoholu aktivuje alebo brzdí. Aktivitu zanalyzovali pri prvej konzumácii alkoholu a ďalej podľa vzniku (alebo naopak nevzniku) adikcie, čiže závislosti.
Ukázalo sa, že neuróny jedincov náchylných k alkoholizmu znižovali pri konzumácii svoju aktivitu, zatiaľ čo neuróny tých, ktorí sa sotva stanú závislými, naopak aktivitu zvýšili. Rozdiel v neurónovej aktivite bol zaregistrovaný hneď pri prvej konzumácii alkoholu, teda predtým, než mohla vzniknúť závislosť. Vďaka tomu možno predpovedať, či má subjekt sklon ku kompulzívnmu správaniu, teda či prepadne opilstvu (v danom prípade myš) alebo tomu dokáže čeliť.
Na základe získaných údajov vytvoril tím vedcov nový model správania sa a určil kortikálny kmeňový neurónový okruh. Tento okruh slúži súčasne ako biologický marker kompulzívnej konzumácie alkoholu a ako bunkový základ jej vývoja.
Podľa autorov článku môžu byť ich závery užitočné nielen pre ďalší výskum, prevenciu a liečenie alkoholizmu, ale aj v prípade iných druhov adikcie.
Vlani sme informovali o tom, že vedci prišli k záveru že Taliani, pijúci malé dávky alkoholu, sa oveľa menej dostávajú do nemocníc ako úplní abstinenti alebo alkoholici. Tento záver bol uverejnený v časopise Addiction.
“V žiadnom prípade nenaznačujeme, že všetci abstinenti musia hneď začať piť. Na druhej strane náš výskum ukazuje, že vplyv alkoholu na zdravie človeka sa nedá opísať jedným slovom, “oznámil Ken Mukamal z Harvardskej univerzity (USA).
.jpg)
